Výnimočne čisto slovenský medzisviatkový

Rozhodla som sa, že by to chcelo ďalší update z môjho života...
Vianoce sme všetci prežili, ani sme sa tak veľmi nepohádali, len som skoro prefackala môjho mladšieho brata. Darčekov bolo tak akurát, všetky potešili. Či ich sem dám sa ešte rozhoduje, lebo som sa stihla už aj presťahovať a úprimne ani neviem kam som to všetko dala.. Tak možno neskôr, ak vôbec.
Sťahovanie. Je to strašná zloba. Mám asi milión vecí, ešte asi polovica je stále v taškách lebo som zatiaľ nevyriešila kam ich dám. A ďalší trilión zostal ešte u našich. Ale to už sú skôr drobnosti a hlúposti, ktoré som už nevedela zbaliť, nevošli by sa do auta a absolútne som netušila kam by som ich dala.
Momentálne sme aj spolu s drahým v upratovacom a vybaľovacom móde. A modlím sa, aby sme už skončili, lebo sa asi pozabíjame. Môj drahý totižto chce povyhadzovať všetko, čo sa mu nepáči bez ohľadu na to, či sa to mne páči alebo nie. Plus ma strašne buzeruje... Ja potrebujem na upratovanie svoj kľud. Chcem upratovať vtedy keď JA chcem, ČO chcem a AKO chcem. Neznášam keď mi niekto kuká cez rameno, komentuje a robí poznámky...
Dnes si on šiel po ďalšiu sadu vecí a prišli s ním obaja rodičia a prehliadka od svokry. Trošku som zaťala zuby, nepozorovane prevrátila očami a prežila som to. Nechápem jej potrebu všetko premaľovať... Ešte aj na šporák (od nich) cíti potrebu naplieskať farbu. Podľa mňa je to sprostosť. A ďalej chcela natrieť trubky v kúpeľni. Myslím že patria k radiátorom či k čomu. Dokonca zahlásila, že ona mi ich príde namaľovať, keď ja som povedala, že uvidím kedy na to budem mať čas. No určite. Už len to potrebujem, aby potom mala poznámky... A možno som na ňu tvrdá, ale netúžim po tom, aby mi sem zasahovala do toho ako si to zariaďujem.
Som zvedavá kedy konečne príde deň, že už nebudeme musieť upratovať... myslím po prerábaní a sťahovaní. Pretože keď taký deň nastane môžeme prejsť ku kolaudáciám! Na tie sa teším!
Zajtra je Silvester. Pravdepodobne ho strávime úplne trápne - kino a potom sa uvidí podľa počasia a nálady. No nepotrebujem pártyovať. Chcem si konečne oddýchnuť. Lrn si sadnúť a chvíľu nemyslieť na upratovanie.
V utorok by som chcela dať novoročný post, dúfam, že to stihnem.

Užite si Silvestra a oslavujte tak, aby ste do Nového roka nevstúpili s opicou! ;)

Merry Grinch Christmas

Je niečo po piatej. Mám pocit ako keby bolo aspoň 8. Zajtra je Štedrý deň. Vôbec nemám taký pocit. Žiadna vianočná nálada, len stres a nervy a hádky. Treba piecť a upratovať. Nikomu sa po prvé nechce a po druhé sa to nestíha. Skvelý recept na navodenie atmosféry, vrelo odporúčam.

Dnes som chcela robiť rafaelo a šuhajdy. Aj som sa na to vychystala a pripravila som si všetko na rafaelo. Začala som. Po tom čo som pridala do zmesi asi polovicu sušeného mlieka, našla som tam červíka. Vyhodila som to. Rozhodla som sa, že ak budem robiť rafaelo tak až po Vianociach, lebo ma to prešlo. A keďže som nevedela či máme dosť orechov na šuhajdy prešlo som k urpatovaniu. Čiastočnému, lebo sa mi nechce (ako som už spomínala) a hlavne nemám kam tie veci dať. A do kufrov ich dávať nebudem, lebo kufor nedám na stôl alebo pod stôl a bude mi to zavadzať viac ako keď tie veci zostanú tam kde sú. Ešte musím presvedčiť našich, že to tak je a nech to neriešia... Good luck to me.

Ale aby som nevyznela úplne zle, tak som dnes okrem čiastočného upratania aj zlepila linecké a spravila osie hniezda. Či úliky. Či ako sa to volá. Teda prvý krok, teraz musia len stuhnúť a zajtra sa budú plniť. A zajtra ma čaká najviac roboty - budem stavať a ozdobovať stromček. Pravdepodobne úplne sama, ako posledné dva či tri roky.

Neviem ako ľudia naokolo, no ja sa už posledných neviem koľko rokov na Vianoce skoro vôbec neteším. Reklamy a výzdoba pomaly od leta. Stres z toho čo komu kúpiť a kedy to stihnúť. Žiadna vyhliadka oddychu. Predtým všetko vyššie zmienené potom ma väčšinou čakalo učenie. Prípadne robota. Teraz ma čaká robota a zase upratovanie. Oh yeah! Už aby bolo po tom, aby sa ľudia tešili z darčekov, aby som sa ja mohla potešiť s tých mojich and move on...

Ja sa proste cítim jak taký Grinch.

Ale nenechajte si pokaziť Štedrý deň mnou. Užite si to aj za mňa. Šťastné a veselé! A veľa darčekov, ktoré vás potešia ;)

P.S dostala som eňo ňuňo darčeky od Moňiky ... ak sa dokopem k nafoteniu všetkých darčekov tak to potom po-share-ujem

Unbelievable!

Dačo neslýchané! Ja mám chuť písať ďalší blog! To však ešte nie je tá neslýchaná časť, to sa mi stáva často... To čo je neslýchané je, že... wait for it... ja som sa k tomu aj reálne dokopala! Chápete? Lebo ja nie...

Dnes som bola nakupovať vianočné darčeky... Na poslednú chvíľu of course, však načo by som bola bez stresu. It keeps me goin'. Drahému som kúpila papuče a ponožky (úplne štýlové) a chcela som ešte rukavice buď také na dotykový telefón alebo bez prstov ´, ale že sa dajú z nich spraviť palčáky. Jedny som aj vybrala ale chcela som najprv kuknúť inde... A on mi večer povie že si už jedny kúpil. Tak sa na to asi vykašlem a nič viac nedostane... Okrem knihy, o ktorej vie. Chjo... ešte to musím premyslieť, lebo tie rukavice sa mi páčili.
Čo sa mi ale najviac páči, tak som kúpila skoro synovcovi 5x body s krátkym rukávom na ktoré som patrične hrdá, lebo je brutálne rozkošné. Dve sú len biele s hviezdičkou, taká normálka. Ale zvyšné tri! To už je niečo iné. Sú biele, ale s nápismi Little man, Little hero a Little dude... No povedzte nie je to úžasné??? Je to bohovské! Dúfam, že sa im to bude páčiť, ale myslím že hej :D

Už mi chýba len brat a drahého sesternica. Ale pre obidvoch mám tipy, len si to musím nechať cez noc uležať v hlave a zajtra to ísť kúpiť. A budem mať pokoj. Do najbližších narodenín. Alebo menín. Whatever.

Momentálne mám brutálnu Gilmore girls mániu. Nepozerám nič iné. Ani TBBT, ani HIMYM, Kosti, 2BG, a ani som nezačala sťahovať Gossip girl či pokračovať v Doctorovi Who. Obávam sa že kým nedopozerám Gilmorky však ostatné je on hold. A mám prílišný crush na Jessa. I can't help it but he is really cute and sweet and has an attitude - cute bad boy. Perfect combo. I love him...And I am perfectly okay. Don't need any help. I am fine the way I am.

Celý tento článok vznikol vlastne kvôli tomu, že som cítila potrebu niekomu zdeliť že mám crush na Jessa. Začínam premýšľať, že by som mohla trochu viac blogovať, lebo v poslednje dobe mávam an to fakt chuť... Uvidím... Chcelo by to novoročný blog, a už mám pár potencionálnych predsavzatí, tak držte palce :)

Six months stuff... and other things

Hmmm... There are some things that I would like to share with you. But I'm not sure if I should...
Okej šibe mi a je veľmi vysoko pravdepodobné, že budem skákať zo slovenčiny do angličtiny, lebo presne taký mišung mám v hlave. Chvíľu slovenčina, chvíľu angličtina ako príde. Ak by niekoho náhodou zaujímalo čím to je, tak slovenčina je snáď obvious (materinský jazyk and stuff). Čo sa týka angličtiny - komunikujem v nej viac menej na dennej báze plus čítam knihy po anglicky. Veľa kníh. A ešte počúvam hudbu po anglicky. A už mi z toho šibe.

Je to pol roka čo som naposledy napísala príspevok. Plus mínus nejaký ten deň. Hanbím sa za to, ale väčšinou som nemala čas. A keď som ho mala, tak som nemala chuť písať. Alebo inšpiráciu. Keď mám tie dve a aj čas tak rozhodne nie je zapnutý počítač, lebo pravdepodobne je to tesne pred tým než zaspím. Neznášam, keď ma najlepšie veci napadajú pred spánkom, lebo si ich nezapíšem, inak by som sa prebrala a nezaspala by som. To však znamená, že to do rána zabudnem. A to je strašné, lebo by ste ani nesnívali, aké úžasné a famózne veci ma napadajú.

So what happened in past six months? I've got a job! A real job. And I've got a salary and I have to wake up every morning and go to work. The last thing is the worst. I hate mornings. Early mornings especially. But I do love the work stuff. Okay not the work itself, but the place and the people! I have amazing colleagues. (probably misspelled but I am in no condition to check it so I'm sorry). I work for nearly four months so that means my trial period (is it called like that?) is over! Oh yeah! I am good.
Fakt som si tam zvykla. A dobré prevažuje zlé. O veľa. Jasné že to nie je úplne bez chyby. To by to bolo divné. Ale je to fajn. Len mám v poslednej dobe pocit, že som si zvykla až moc. A neviem či nie som príliš drzá. Zatiaľ sa nikto neohradil, ale občas, keď je po všetkom, tak sa zamyslím a desím sa čo som natárala a ako som to podala. Dúfam, že to nebudem ľutovať.

Čo ešte... aha! Začali sme prerábať! A vlastne nateraz sme už aj doprerábali! A začali sme (skôr začala som) upratovať. I love it (I hope you hear the irony). Aj keď... aby som neklamala. Keď som tam sama a nikto mi do toho nekecá, môžem si ísť vlastným tempom a hlavne vlastným štýlom tak to nie je také zlé. Dokáže to prečistiť hlavu. A mala som zo seba dobrý pocit. Keby toho nezostávalo ešte tak veľa.

Super správa je, že máme väčšinu nábytku aj vecí ktoré potrebujeme. Len jedlo ešte nie. To má čas keď sa skutočne budeme sťahovať, inak by sa to pokazilo. Budem len dúfať, že nám na neho zostanú peniaze. Dokonca je plán, že by sme tam zajtra pozerali hokej a potom tam prespali. Ale možno pôjde drahý von s nejakými kamošmi, lebo sú tu len na pár dní a môžu len zajtra.... yes... I love it. Ale ja by som sa tam kľudne vyspala aj sama. A dúfam, že sa mi podarí robiť vo štvrtok z domu a môžem popri tom upratovať. Potom by sme sa mohli reálne medzi sviatkami presťahovať a do Nového roka vykročiť z vlastného bytu. Ako riadna velkáčka...

... shit pripadám si strašne staro. Okej ja viem, že mám len 23. Ale mám po škole. Som Mgr. Mám byt, do ktorého sa idem sťahovať s frajerom. Slovo svadba nám nie je úplne vzdialené (ale samotné zásnuby ešte hej, nemusíme sa až tak ponáhľať... okej trochu hrám formu, ale aj tak na to ešte nemáme peniaze). A kopec ďalších vecí, ktoré s tým súvisia. Napríklad keby nejakou náhodou prišli deti, tak už to nie je katastrofa, lebo máme kde bývať atď... Som naozaj a skutočne dospelá a v podstate aj samostatná. Je to scary. Really scary. I am not sure that I want to grow up that fast. What if I want to go back to high school? And maybe try a diffrent road, how it'll turn out? Where can I buy ticket? I am scared....

And lately I am really really cranky. Sometimes I want to slap almost everyone around me. An I want to yell. And hide. And not talk to anybody. Just watch TV series on my laptop and read books. A lot of books. And don't meet people. Sometimes I don't want to interact with tham at any level. At all. Because I am afraid that I will tell something inappropriate and someone's gonna get mad. And I'll be sorry. Eventually. Probably a lot. And I don't want to be. And I don' want to hurt anybodys feelings. So I am quiet. I do not talk much. And suffer in silence. Write imaginary blogs or letters or just yell in my head. Or have a conversation with my self or imaginary people that I am angry with. I am going to be crazy one day. Maybe even soon. And maybe I am already crazy.

I am mad right now. At my boyfriend. A colleague of mine. And other people. But I can't really tell them, because it isn't probably their fault. It's just me in a funky crazy stupid mood that I can't get out of. I hope that when I'll rest a litlle and get a little bit of distance of everything and everyone I'll get over it and be myself again.


Okej tu by bolo asi vhodné skončiť. Už aj tak je to nevhodne dlhý článok. Full of crap. Aj by som sa ospravedlnila za ten zmätok, ale už sa mi nechce, a vlastne sa mi to tak celkom páči. Je to divné. presne ako ja. Ak sú tam chyby, tak za tie sa ospravedlňujem. V písanej forme to vidieť viac ako v hovorenom slove a musím sa priznať že ak tam nejaké chyby sú, tak ich nevidím. I should be ashamed of myself I know. Ale tak nie som rodený angličan, so what the hell?

P.S. nakoniec - The Script rocks! and rulez! Opäť sú mojou závislosťou

No-job-frustration

Nadišiel ten čas... čas keď som si opäť po mesiaci prišla vyliať svoju frustráciu sem.
Čím začať. No ako som sa stihla už pochváliť, štátnice sa mi podarilo s vypätím všetkých síl, uplatením vyšších bytostí a obrovskou dávkou šťastia a privretých očí predsedu spraviť. Takže sa môžem pýšiť titulom MaGoR. A presne tak sa aj cítim. Zajtra sa ako taký debil budem pretŕčať pred bohvie akým počtom ľudí ( z mojej strany sa to desivo približuje k dvadsiatke) vo svojich žiarivo zeleno žltých šatách. Ou yeah! Potom vám ich ukážem. Dostanem papier, aby to bolo oficiálne. A snáď aj dáke darčeky. Od našich som už dostala nový telefón, ktorý som potrebovala a snažím sa s ním zžiť. Od drahého som dostala okuliare, v ktorých vyzerám neodolateľne a sexy (aj tie mi možno pomohli na štátniciach, keďže som ich už vtedy potrebovala a teda som ich dostala o kúsok skorej. Som rada, že nefungovali ako zarieknutie). Už chýbajú len ujo, teta a bratranci, prateta a svokrovci. Chjo, tak trochu sa toho desím ak mám pravdu povedať. Sama neviem čo by som chcela a tak neviem čo vymyslia oni. Tak som zvedavá... I'll keep you posted.

No späť k tomu vydretému kusu papiera s tučne vytlačeným nápisom magister uprostred. Načo mi je? Úprimne? Momentálne mám dojem že mi je tak na tri veci. Len nie na to, na čo som dúfala. Človek by povedal, že s diplomom zo štatistiky a poistnej matematiky by nemalo byť také ťažké nájsť robotu. Nie je tak veľa absolventov, je to dosť špecifické na to, aby sa tam hlásili ľudia z iných odvetví a keď už niekto niekde zakotví, tak sa zase až tak skoro nejde poberať preč. Ale viete čo? PRDLAJS! Chodím po pohovoroch už aspoň dva mesiace a čo z toho? Veľké ... nič. Len obrovská frustrácia. Lebo nemám dosť praxe. Lebo nie som chlap.  A hlavne (!!!) nemám známosti na správnych miestach. Takže prídem na prvý pohovor, možno dokonca aj na druhý, len aby mi potom zavolali či napísali mail, že nie ďakujeme. Alebo v prípade jednej nemenovanej poisťovne ani to. A viete čo úplne že najviac poteší? Keď po prvom pohovore, z ktorého som mala dobrý pocit a tá robota sa mi fest páčila, mi príde mail, že do ďalšieho kola posunuli iných kandidátov. A v ten istý deň sa na profesii objaví znovu ten istý inzerát na túto pozíciu. Čo si mám o tom do riti myslieť? Kvalifikovaná som na to bola. Moje excelovské zručnosti nestihli otestovať, lebo som sa nedostala cez personalistku. Tá so mnou vyzerala nadšená. Tak čo sa manažérovi či kto sa preberal uchádzačmi na mne nepáčilo? Who knows... A nikdy sa to nedozviem, lebo odpoveď na otázku, čo rozhodlo v môj neprospech som nedostala a ani nečakám, že dostanem. Lebo keby mi mali povedať pravdu, tak by nebolo všetko s kostolným poriadkom.

Čo sa týka tej firmy, kam sa mi podarilo dostať sa až do tretieho kola (ako som spomínala v predposlednom článku), tá z dôvodu interných zmien a problémov zastavila prijímacie konania na neurčito. Čiže moja karma je fakt shitná. To bola robota, ktorú som fakt chcela. Z mnohých dôvodov. Personalistka napísala, že v prípade obnovenia konaní, sa určite ozvú. Očakávam, že ak táto situácia nastane, bude to po tom, čo mi uplynie skúšobná lehota. Najlepšie niekde, kde robiť nebudem chcieť, ale nebudem mať na výber. Pretože "Karma is a bitch!". Len by ma zaujímalo, kde sa mi podarilo, takú shitnú karmu nahrabať. Poctivo som chodila do školy. Poctivo som sa učila. Nehovorím, že som nikdy nič neopísala, ale aj keď som šla na skúšku, o ktorej som vedela, že sa nikto neučí, lebo všetci vedia, že sa tam dá opisovať, ja som sa na ňu učila. Aspoň aby som vedela čo a kde mám hľadať a mala poňatia, čo opisujem. (Priznajme si to. Nikto nie je svätý. Nie pri tom štýle vyučovania a kvante učiva, koľkokrát zbytočného). Mala som dobré známky. Väčšinou. Nikdy som nič neprenášala do ďalšieho ročníka. Pretrpela a ustála som problémy s vedúcimi oboch najdôležitejších prác. Len aby sa mi to vrátilo v podobe: "A to ste nechceli brigádovať vo svojom obore?"
"No chcela! Ale po prvé, rozvrh nebol najprívetivejší v tomto smere. Po druhé, na brigádu v tejto oblasti potrebujete buď z pekla šťastie (lebo za celé tri roky som natrafila na maximálne dva inzeráty) alebo mať známosti. A po tretie, niekto z našeho ročníka musel aj do školy chodiť, aby to ten zvyšok, ktorý mal buď šťastie, alebo skôr tie kontakty, (prípadne bol len lenivý či mal "lepšie" veci na robote) mohol tú školu v skutočnosti aj dokončiť. Preto!"

Viete aké z toho plynie poučenie? Poctivé chodenie do školy sa nevypláca. Jedine v prípade, že ste MEGA dobrý. Lebo potom ak nemáte kontakty, je vám to všetko na veľké hovno. Ja bohužiaľ nie som mega dobrá. Som trémistka a zmätkárka, ktorá na pohovore, nepovie čo má a povie čo nemá. A očividne nemám kontakty.

A nesnažte sa mi tu nanútiť žiadny "pep-talk" pretože, je to všetko bullshit. Áno ja viem, že je to len mesiac po štátniciach. Ale všetci ostatní (okrem jednej baby) už robotu majú! A že to chce čas? Prd to chce čas. Je len obmedzený počet firiem, ktoré sú ochotné brať absolventov. A mne už dochádzajú možnosti. Buď som tam už na pohovore bola, alebo ma na pohovor ani len nepozvali. A nie nechcem robiť nič iné. Neštudovala som 5 rokov na to, aby som šla robiť niečo úplne iné. Bavilo ma čo som študovala a nerobila som to len pre titul, ale aj preto, aby som to nakoniec aj robila.
Čiže nakoniec je moja (zatiaľ) posledná možnosť pohovor, do nemenovaj firmy, ktorá vypisuje pozíciu, ktorá sa aspoň trochu podobá, na to čo chcem robiť. Až na to, že je to firma, kam moc ísť nechcem, lebo naberajú kvantá ľudí a práca bude otrocká. Čiže pri mojej karme ma zoberú možno len tam. A možno ani tam a to bude znamenať, že som najlúzerovatejší lúzer. A budem sa môcť ísť dakam zahrabať. Pretože miesto pripravovania sa na pohovor do firmy kam nechcem ísť, si lakujem nechty na zajtrajšiu promóciu a pozerám Charmed. A vyhýbam sa tomu ako viem. Lebo som čo? Sprostá. A tu je moja odpoveď, prečo ma nikam nechcú. Ďakujem ti drahý blog, za utriedenie si mojich myšlienok a ujasnenie si prečo som tam kde som.

A keď už som pri tom ďakovaní, jedno veľké ďakujem chcem poslať aj mojim Muchám (však vy viete ktoré ;) ). Bez nich a našich nočných skype-rozhovorov by som už dávno kričala, kopala a rozbíjala niečo naokolo.

Fuck off...

Už len s PMS by som bola nervná. PMS+nedostatok spánku by znamenalo že som nervná a odporná na všetkých. PMS+nedostatok spánku+pohreb znamená veľmi zlý deň. Ale skúste k tomu pridať skutočnosť, že jedna nemenovaná firma za 9 mesiacov odkedy tam nerobím nebola schopná dať mi oficiálnu výpoveď a odhlásiť ma, čo som zistila až dnes na úrade práce a čo znamená, že vďaka nim si budem musieť s najvyššou pravdepodobnosťou doplatiť minimálne týždeň všetkých dávok a poplatkov čo by za mňa inak platil štát, lebo by som stihla sedem dňovú lehotu nahlásenia sa na pracáku po ukončení štúdia (oh yeah som Mgr!)... v tom "lepšom" prípade to môže byť aj mesiac ak berú uzavreté mesiace len... ale dúfam že nie... proste nervy jak sviňa a mám chuť strašne nadávať. Až na to, že po tom, čo odišla návšteva a bola som podpísať výpoveď na mňa doľahla únava. A už nechcem nič. Len aby mi všetci dali pokoj. A možno by pomohlo keby som sa mohla niekde vykričať. Určite mi nepomohlo, že drahý musel mať blbé poznámky takže som na neho vyletela a teraz je pravdepodobne urazený. Ale čiastočne si za to môže sám. Za prvé sa niekedy fakt nevie vyjadriť a keď ho zle pochopím, tak som ja tá zlá. A po druhé v takomto stave (čo by mohol vedieť že nie som v dobrom stave už som mu to dnes naznačila) by už ozaj mohol vedieť lepšie ako mať blbé poznámky a sprosté vtípky, ktoré prehliadam, keď mám lepšiu náladu.
Nebyť pár maličkostí, tak by som mala dnes horší ako otrasný deň. Jednou bola návšteva, ktorá síce prišla za veľmi smutných podmienok, ale aspoň sme sa videli po dlhej dobe a boli strašne zlatí a čiastočne mi zdvihli náladu. Pokecanie s bývalým kolegom a družné zanadávanie si na stále nemenovanú firmu mi zdvihlo náladu. A zistenie, že v kníhkupectve je jedna kniha lacnejšia ako cez BookDepositery (aka eshop ktorý máva pravidelne najlepšie ceny na anglické knihy a zadarmo shipping) ma ohromilo. Budem si ju tam musieť zájsť kúpiť... ako odmenu za to, že som zoštátnicovala a nestratila nervy. A aby som sa potešila... a snáď to nebudem ľutovať...
Mám chuť na zmrzku... asi sa vykašlem na to že je skoro desať (edit už je skoro jedenásť:D ) hodín večer a zájdem si nabrať. Pustím si ďalší diel Charmed (najlepší seriál ever... a to mi nikto nevyhovorí  - som najvernejší fanúšik! :D alebo skoro :D) a proste vyseriem sa na všetko. A ak sa mi podarí vymyslieť kam, zavesím niekam citát od Matkina: "Ak máte akýkoľvek odkaz, vyryte ho na irídiovú dosku a vystreľte do vesmíru. Mne je zle a nekomunikujem."
Pre dnešok končím. Neviem rozmýšľať a splietam prildhé a zložité veci. Arriverderci Maxihra končí! :D

Bleh...

UPOZORNENIE: TENTO ČLÁNOK BUDE HLAVNE SŤAŽOVACÍ SA TAKŽE ČÍTAŤ LEN NA VLASTNÉ NEBEZPEČENSTVO!

Neznášam štátnice, školu, diplomovku, obhajoby... zabudla som na niečo? Vlastne hej. Učenie a čakanie. Takto o týždeň budem panikáriť úplne najviac. A budem sa psychicky a fyzicky pripravovať na to že budem vstávať o pol piatej... pred štátnicami. Ja sa im tam fakt zložím. Hlavne ak budú dáke problémy či už s obhajobou alebo s ústnou skúškou. Nebudem váhať a rozplačem sa im tam. Budem unavená a vyšťavená psychicky aj fyzicky, takže to nebude také ťažké. Proste zahrám im na city, lebo to odmietam absolvovať ešte raz. Či už písanie diplomovky alebo učenie sa na štátnice. Jediné ďalšie učenie, ktoré prichádza do úvahy je na prípadné aktuárske skúšky. Alebo dajaké jazykové keď budem chodiť do jazykovky.

Ale chcela som sa sťažovať, tak nebudem zdržovať. Sprosté sylaby! Tak debilné sylaby na štátnice som ešte asi nevidela. Tak nechutne nejednoznačné a spolužiaci tiež prdlajs vedia, takže skúste sa učiť na predmety, ktoré ste pôvodne absolvovali na inej škole keď oni ich brali inak... keď ani za boha neviete čo presne sa máte učiť. Do paže, do paže, DO PAŽE!

No musím sa priznať, že z troch veľkých okruhov, by dva nemuseli byť až taký strašný problém a mala by som byť schopná to ukecať aspoň na to Ečko. Čo sa týka toho tretieho - základy matematiky, to je najväčšie zlo. Z troch podokruhov ukecám jeden. Druhý ak budú zhovievavý a tretí jedine v prípade že zavrú obe oči a zapchajú si uši. Alebo to povedia všetko za mňa. Nebudem vyberavá.
V zásade celkovo nebudem v otázkach vyberavá. Stačí mi aby som si vybrala otázku, ktorú budem vedieť. Nie som náročná že?

Týždeň, ešte týždeň. Musím to rozdýchať....

Do riti....

Týždeň... veľa? málo? z oboch by som povedala... za týždeň sa nestíham naučiť to čo by som mala teoreticky vedieť. No je to príliš veľa, keď sa na to človek pozrie z toho čakacieho hľadiska... Potrebujem časovrat. Alebo nie... Len by som už potrebovala aby bolo 12.6 k večeru...

Och a inak na pohovoroch som dosť nanič. Do druhého kola som sa dostala len pri jednom z piatich či koľkých. Aj to som sa do toho druhého kola (a potom aj do tretieho) dostala asi len z toho dôvodu že naberajú väčšie množstvo ľudí. Nevadí... Kým ma zoberú, tak to nebudem riešiť. Ak ma nezoberú, tak mám dobre shitnú karmu... alebo budem musieť dúfať, že je skryté niekde niečo lepšie... ale momentálne by som asi tipovala skôr tú karmu. Minimálne čo sa týka odborno-školsko-pracovnej oblasti môjho života.

Jediné čo ma zatiaľ drží pri zmysloch je môj chlap (♥), skvelé knihy (aj keď tie by najradšej vypĺňali čas, ktorý potrebujem stráviť učením sa) a večerné sessions s mojimi skype-babami (♥). A nesmiem zabudnúť na môjho "partner in crime" - Moňiku. Konzultantku, s ktorou sme schopné prevolať aj hodinu za jeden deň a venovať sa pri tom väčšinou škole alebo pohovorom :D. Nebyť týchto štyroch faktorov, už by som asi skončila v blázinci...

Neznášam čakanie na posudok od oponenta. Nervuje ma to. Pretože ak mi dá zlý posudok a doporučí Fx, tak tá obhajoba bude veľmi zlá. Aj keď mi doporučí Ečko tak to nebude bohviečo, ale pri dvoch doporučených Ečkach by som to na to konečné snáď mohla dokopať. Ale pre istotu už mám vyhliadnutú náhradnú diplomovku. Snáď mi ju nikto nevyfúkne ak ju budem potrebovať :D.

A nepáči sa mi toto počasie. Upršané, škaredé. Asi by sa mi fakt lepšie učilo, keby svietilo slnko. Volaniu slnka a prírody atď by som odolala, ale dodávala by mi to viac energie ako toto šero. A klopkanie dažďa k tomu - dokonalé uspávacie prostredie. Dúfam, že najneskôr v deň štátnic bude pekne. Pretože po prvé chcem ísť aspoň trochu za peknú a po druhé po štátniciach si chcem užívať aspoň tie dva týždne pseudoprázdnin... Pretože sa stále tvárim, že ma do tej mojej vysnívanej roboty zoberú. Aj keď by som sa nehnevala keby termín nástupu posunuli na august. Ale tak toto už je len taká čerešnička, bez ktorej sa zaobídem. Peniaze sa mi zídu, lebo predsa len prerábanie vyjde draho a drahý sa ma snaží presvedčiť, že nutne potrebuje novú telku, ale tak o tom zas niekedy inokedy. Tento článok sa chcel venovať hlavne škole, štátniciam a posratým sylabám či diplomovke.

Tým, ktorí sa dopracovali až sem gratulujem a obdivujem ich. A dúfam, že potom bude čas aj na iné, pekné blogy. Lebo by som sa tomu chcela povenovať trochu viac. Lebo som čítala skvelú knihu o blogerke, ktorá sa mi brutálne páčila, tak mi to vrátilo chuť k blogovaniu (ešte treba ten čas...). Ak by niekto chcel vedieť čo je to zač, volá sa Adorkable od Sarry Manning a je to fakt bohovské. Odporúčam ;)

Na úplný záver ešte dám pesničku, z ktorej mi už haraší, ale aj tak si ju stále púšťam dokolečka... Kuknite sa na ten klip, ten je zabitý :D Ale musíte vydržať až do konca!!!

P.S. Nepáči sa mi nové blogger-rozhranie... je nanič

I hate when history repeats itself over and over again...

... je to síce nadpis, ale nič viac k nemu nepoviem. Nechcem. Nehodí sa to. A toto mi stačí na uvoľnenie mojej frustrácie. Čiastočne... Viem, že to aj tak nič nenapraví, tak načo jatriť rany, no nie?
Radšej budem preberať dôležitejšie a veselšie témy. Snáď na žiadnu nezabudnem :D

Kde začať? Hlavne, že som mala zoznam, čo všetko chcem spomenúť. A otvorím bloggera a v tom momente puff a všetko je preč.

No tak začnem tým, že som dnes vyhrala lístky na Farbu citov (orig. The Help). Som veľmi tešivá, lebo trailer vyzerá úžasne. A nie je to film, ktorý by chcel vidieť môj chlap, takže idem s BFF, ktorú som poriadne nevidela odkedy som sa odsťahovala z intráku.. A keď sme boli vonku... A keď som si bola po veci... No dobre videli sme sa, ale už to nie je také ako keď sme boli spolu stále na intráku... Takže musíme dohnať zameškané :D. Inak všímate si, že sa moje šťastie na výhry trochu obracia? Žeby konečne? Och ale aj tak nevyhrám to čo chcem najviac :( Nevadí budem si užívať to čo mám a budem šťastná :) Lebo vždy môže byť horšie no nie?

To som chcela! Moje zistenie, že najlepšie myšlienky dostávam v noci tesne pred spaním sa stále potvrdzuje. Budem s tým musieť niečo spraviť. No s bratmi v izbe je to ťažké. Už tak sa cítim previnilo, keď tak dlho svietievam. A keby som každú chvíľu zapínala svetlo, lebo mi niečo napadlo a aj si to okamžite potrebujem zapísať, resp. to napísať celé, tak by ma asi dorazili. Takto mi uniká tak strašne veľa dobrých myšlienok. No keď budem mať po diplomovke ale ešte stále dosť času na učenie na štátnice, asi začnem zostávať hore ešte dlhšie ako momentálne zostávam a začnem niektoré myšlienky realizovať. Aby mi to nebolo ľúto.
Keď už som pri diplomovke.... Cez víkend som na nej chcela pracovať, ale bola som veľmi "busy", takže mi dva dni kysla len tak. Dnes som dokončila svoj plán - prepracovanie druhej kapitoly podľa pokynov vedúceho. Dúfam, že to je konečne dobre. Lebo bude zle... Ozaj zle. Tretie a štvrtá kapitola bude asi ťažký oriešok. O praktickej časti ani nehovoriac. Začínam dosť panikáriť. To nie je dobré. Pred dvoma rokmi som sa skoro psychicky zrútila. To by nevyzeralo dobre.... Ale možno by sa nado mnou konečne zľutoval... A možno ani nie... Kto vie....
Ale to som chcela - môj busy víkend. V sobotu som si bola vyzdvihnúť moje veci u Moňiky. Konečne :D Myslím, že jej sestra ma nemá rada, za to že som tam tak dlho zaberala miesto. :D Potom sme boli nakúpiť. Potom som dobiehala dačo na nete a potom prišli susedia s malým Olinkom a jeho bratrancom a celý večer som sa im venovala. Boli takí roztomilí! Ale mať ich na starosti dlhšie ako som mala tak ma asi porazí :D. Hlavne keď na seba žiarlili :D Ale bolo také milé a úžasné si ich pritúliť... Malé deti sú také ňuňu! Kým nezačnú byť zlé a protivné :D Keď odišli bolo osem hodín. No a o 8 večer písať diplomovku? No jasné! už ma vidíte! To je prvý zabitý deň.
V nedeľu som mala športový deň. Doslova! Išla som s taťkom na tenis - Fed Cup, aby nešiel sám (a aby som sa vyhla diplomovke aj keď som za to na seba naštvaná :D) a potom sme zistili že hrá Slovan, tak sme šli aj na ten. Výsledok? Cibuľková aj Hantuchová vyhrali  a teda sme postúpili. Štvorhru sme prehrali, ale to nevadí. Slovanisti nakoniec prehrali 4:3 v predĺžení. Chjo. Naštvaná som, lebo to pohnojili. Zase raz. A aby toho nebolo málo, tak sme museli bežať na autobus. Dvakrát! Ale stihli sme! Toľko k môjmu športovému výkonu a mám dosť na... na nejaký čas :D

Jo a to som ešte chcela! Asi budem mať novú obsesiu. Chcete vedieť akú? Dve slová. Doctor Who. Ako som na to prišla? Kamarátka mi špeciálne napísala sériu troch článkov, aby ma na to namotala. No odolajte! Hlavne keď som už predtým bola v pokušení. Takže teraz už len čakám na to, aby som to mala patrične k dispozícii a môžem začať závisláčiť. Nebojte sa I'll keep you posted, aby ste vedeli, že ako na tom som a či máte začať závisláčiť tiež! :D
No to by malo byť na dnes asi všetko. Keep calm and... doplňte si podľa potreby ;)

 (Pretože môj najnovší trend - čítať dlho do noci...)

Majte sa

Pozn: všetky obrázky sú čerpané z weheartit.com

Šťastná sobota 14.

Nie, že by bol včerajší piatok 13. pre mňa nešťastný, to nie. No ani som nebola bohvieako happy, kýum som si nekúpila dve knižky. Tí, ktorí neviete sú to:

The New Girl som pre pár dňami dočítala ako ebook a som z nej nadšená. Ak chcete vedieť ako veľmi, kuk sem. Here lies Bridget je autorkiným debutom, ktorý mi bol odporučený, že sa mi určite bude páčiť, ak sa mi páčila aj New Girl. Tak som zvedavá a dúfam, že nebudem sklamaná. No ak je to napísané takým istým úžasným štýlom ako NG myslím, že nebudem ľutovať. Inak tieto dve knižky po anglicky ma vyšli len na 11,20€ a free shipping! No nekúp to!
Nejakým záhadným spôsobom sa mi podarilo zabudnúť, že vyšiel aj nový diel BBT, až bývalá spolužiačka mi to pripomenula zdieľaním videa z tohto dielu a musím povedať, že do nového roka BBT vstúpilo to správnou nohou. Tento diel bol proste úžasný, rehotala som sa ako blázon.
Ale späť k sobote. Rán sa mi síce zase nepodarilo vstať s budíkom, ale čo už. Zas až tak veľmi sa učiť nemôžem. Aj bez toho mi z Funkcionálnej analýzy II šibe (nepýtajte sa...)- Budem sa to učiť a snažiť sa pochopiť to a veľa veľa sa modliť.
Konečne sme si s drahým aj pekne pokecali na skype. AJ sme si mali čo povedať, ani jeden z nás nebol mrzutý či nevyrlý. Proste to bolo fajn. Už mi fakt chýba.
Poťahovala som si nové diely ďalších troch seriálov, ktoré pozerávam (nie vôbec nie som závislák). Menovite Once upon a time, Bones, Gossip girl.  S tým, že na GG som veľmi zvedavá, lebo koniec predošlého dielu bol taký, že OMFG??!!??
Oh a higlight dnešného dňa! Vyhrala som! Ja som niečo vyhrala! *oslavný tanec po izbe, kým tu nikto nie je* Chceli by ste vedieť čo? 2 ebooky:

BeSwitched a BeSwitched Witch od Molly Snow a vyhrala som ju u Vicky na Books, Biscuits & Tea. Keď mi od Vicky prišla na FB správa, nemohla som tomu uveriť a zírala som na obrazovku. SOm na tie knihy veľmi zvedavá, lebo vyzerajú ako sranda. Teraz len počkať, kým mi ich autorka pošle a potom naplánovať, kam ich vopchám... Nevadí, vyriešim za pochodu! Stále nechápem, že som vyhrala, lebo... no ... ja nikdy nevyhrávam. Ale možno je toto obrat k lepšiemu. Mám vyhliadnuté tri knihy, ktoré by som chcela ešte vyhrať, keby sa podarila aspoň jedna tak by som bola meganajšťastnejšia na svete. 

Jaj a konečne som si dnes po dlhej dobe nalakovala nechty. Síce len trápne jednofarebne, no nalakovala. Musela som, lebo mám konečne dlhé pekné nechty a všetky naraz. To som musela využiť. Snáď mi vydržia.

A posledné dnešné hlásenie - mám naplánované sťahovanie z Brna domov. Teším sa aj sa neteším. Teším sa preto, lebo konečne budem doma, konečne s drahým atak. No neteším sa, lebo v Brne som mala viac kľudu a určovala som si rytmus sama. A keď sa presťahujem, znamená to, že od štátnic ma delí už len jeden semester s jedným seminárom a diplomovka. Diplomovka - moja skaza. Stále to nie je dobre, ale aspoň už cca (!!) viem, kde by som mohla robiť tú zásadnú chybu, kvôli ktorej ma vedúci nechce pustiť ďalej. Teraz sa už len budem modliť a drieť, aby som to napravila. Wish me luck!

Koniec hlásenia.

P.S Vy ste mali aký piatok 13. a sobotu 14.? Stalo sa niečo zaujímavé či všetko ako obyčajne?

A na záver pesnička, na ktorú ma namotala Stormy

Pozn. Ak sa chcete o tých knižkách dozvedieť viac, len kliknite na obálky ;)

Čo priniesol Ježiško?

Na tento príspevok som sa chystala už od Vianoc. No bolo málo času a veľa povinností a iných činností. Napríklad som sa učiť musela. Cez Vianoce! Barbarstvo! Ale mám dobrú správu, vyplatilo sa. Skúšku som včera úspešne spravila za D. A som na to hrdá!
Najprv Vianoce. Prišla som domov 22.12 večer po prednáške. Áno existuje šialenec, ktorý chcel prednášať dva dni pred Štedrám dňom od 18 do 20. A dokonca aj preťahoval, takže som musela odísť skôr, aby som stihla posledný vlak domov. Ešte že som mala miestenku, takže som sedela. Vzhľadom na to, že v kupé nesvietilo svetlo, bola som na notebooku a venovala sa ani neviem čomu.
V piatok som doháňala čo bolo treba - robila šuhajdy a rafaelo (tohtoročný pokus, ktorý sa vydaril!) a ešte bola kúpiť posledný darček. Síce som chcela aj švagrovi dačo kúpiť, no nejak nevydalo. Nič vhodné som nenašla. Nevadí do budúceho roka niečo vymyslím.
Štedrý deň bol plný zhonu. Ako inak. Najprv som zdobila stromček - celkom sama. Výsledok :

Možno trochu prezdobený, ale mne sa to tak páči (Pozn. Bordel v pozadí nevidíte!). Potom prišiel drahý a dostala som prvé darčeky! Nemám ich zvlášť odfotené, potom upozorním na konkrétne pri všetkých. Potom nasledovala návšteva kostola (aspoň raz do roka) a konečne večera! Večer predtým mi tatinko dovolil ochutnať šalát a mne sa na neho celý deň zbiehali slinky. Síce večera neprebehla v kľude a pokoji ako by sa patrilo a chcelo, ale kedy sa vydarí všetko tak ako plánujeme no nie?
No a konečne sme tam kde sme byť chceli: Vybaľovanie darčekov!
Čo som tento rok dostala?

To sú všetky pohromade a teraz pohľad zblízka:

Sluchátka (tie sa vždy zídu!), ktoré majú aj vlastnú kapsičku. YAY! (nie je ju vidieť je schovaná). Sviečku od Moňiky (už sa teším ako si ju zapálim, aj keď mi jej bude strašne ľúto :( ) Takto to nevidieť, no sú tam malé hruštičky a lienky. Je proste adorable. Fialový obal na telefón alebo mp3 (využívam ho na to druhé) od Sue (ďakujem ešte raz :-*) spolu s pohľadnicou, ktorá potešila :)

Kozmetická taška, ktorá ešte ukrýva prekvapenia! (uvidíte o chvíľu). Knižka od drahého (Už len táto mi chýbala do Twilight zbierky... Úprimne? Táto sa mi páčila asi najviac z celej série. Dôvodom je, že tam nie je Bella :D) A na knižke vidíte tri páry náušníc - princeznovské od princeznej Moňiku pre princeznú (mňa). Krásne, potešili veľmi! Zvyšné dva páry som si objednala od Mary (Strawberia) a nechala si ich dať pod stromček. Tyrkysové srdiečka a krídla (ktoré úplne najviac zbožňujem!)

Všetky tri darčeky na tejto fotke sú od drahého. Dva obrovské fotoalbumy s asi 400 fotkami! Čumela som ako puk, keď som si ich rozbalila. Úžasné fotky! Béžový obsahuje zmes fotiek z dovoleniek, Zoo, drahého minulosti a aj jeho rodiny. Dokonca sú tam fotky jeho bratranca s rodinou, ktorých som ešte nestretla :D. V bordovom sú fotky len nás dvoch. On sám, ja sama a my dvaja spolu. Úžasná zmes, pozerala som si ich počas Štedrého dňa a večera asi trikrát. A ešte stále nemám dostatok slov na vyjadrenie toho, čo to pre mňa znamená. Jediná nevýhoda je, že nemám ani poňatia kam ich dám :D. Ale nájdu si svoje čestné miesto :). A aby som nezabudla na plyšového Spongeboba - moja úchylka. Minulý rok som dostala povlečenie od drahého a vankúšik od našich. Za chvíľku už síce dôjde inšpirácia, ale keď tá postavička je taká úžasná! Momentálne mi robí spoločnosť v posteli doma v Bratislave.

Adidas voňavka, ktorú som si kúpila, lebo na tejto vôni momentálne fičím a ružový Bruno Banani, ktorý voní úžasne. Síce pôvodne chceli kúpiť iného (fialového), na ktorom som fičala asi pred rokom, ale som rada, že miesto toho kúpili tohto, lebo tá prvá vôňa už ma trochu omrzela. A táto ružová mala ako darček aj náramok! Knižky - Skúška ohňom a Drozdajka. Vyprosené a vysoko cenené. Sú to druhý a tretí diel k Hrám o život, ktoré som dostala na narodeniny Ešte som sa k nim nedostala, lebo mi bolo poradené, nech si ich nechám až po skúškach, lebo by som miesto učenia sa len čítala a čítala, kým by som to nedočítala a to som si nemohla dovoliť. Takže na mňa čakajú a ja sa neviem dočkať.
A takmer na koniec darčekov časti - moje kozmetické prekvapenie:

Maminka zahlásila, že tento rok kozmetické balíčky neboli nič moc, tak mi vyskladala vlastný. Som rada, lebo tá taška by taká super nebola a všetko z tohto sa mi hodí! Šampón a kondicionér Gliss Kur ocenia moje vlásky a dve balenia farby, ktorú zas ocením ja pri pohľade do zrkadla. Ďakovala!
Úplne nakoniec darčekovej časti ten najcoolovejší darček od môjho drahého brata, za ktorý veeeeľmi pekne ďakujem:

Mňa si prosím nevšímajte! Len to čo mám na hlave. Ja to tam tak trochu kazím, no tá čiapka je proste bohovská! Videla som ju, slintala som nad ňou, no nechcela som si ju kúpiť, lebo na to, že to bola len čiapka, bola celkom drahá. A preto som bola neskutočne šťastná, keď som ju dostala. Je krásne farebná (a vôbec mi nevadí, že ju veľmi nemám k čomu zladiť, budem ju nosiť aj tak!) a je úžasne teplá. Milujem ju!
Síce to nebol tento rok najobsiahlejší Ježiško, no za všetky darčeky som úprimne vďačná a teším sa z nich ako malé dieťa. Všetky boli dané s láskou a to si cením najviac.
Jedna časť darčeku od Moňiky odfotená nie je, lebo bohužiaľ keď som to doma fotila, bolo to v Brne. No je to skvelý sprchový gél Balea s vôňou Guavy (neviem čo to je ale voní to krásne citrusovo :) )

Ešte by som rada v tomto príspevku spomenula Silvestra. Nebude to už také obsiahle a ani žiadne fotky k tomu nemám. Niekomu to môže prísť ako nuda, no tento rok to bol presne taký Silvester, aký som potrebovala a vyhovovalo mi to najviac na svete. A ako som ho teda trávila?
Najprv sme šli do kina na nového Sherlocka - skvelý film, nasmiala som sa. A potom sme šli len k drahému a hrali s jeho rodičmi vykladaného žolíka. Spravili sme si (teda teta spravila) varené vínko, pustili k tomu silvestrovský program v telke a bavili sa. Smiali sme sa a kombinovali a vymýšľali. Bolo to kľudné, pokojné a príjemné. Dokonca sme v zápale hry nestihli odpočítavanie a pripili sa až pár minút po polnoci. A ohňostroj sme videli len na TA3. No pre mňa to bolo dokonalé. Nepotrebovala som chlastať a oslavovať až do skorého rána, lebo som vedela, že čo najskôr sa musím vrátiť k učeniu. Dokonca som pred spaním ešte aj kúsok knižky prečítala, kým drahý dopozeral Horúce strely.

Už druhého som sa však musela vychystať a cestovať do Brna, kvôli už vyššie spomínanej skúške. Netešilo ma to, no nemala som na výber. Tieto sviatky ubehli príliš rýchlo a takmer nič som z nich nemala. Ale to málo som si užila poriadne. Aspoň, že tetuška na stanici mi zdvihla náladu keď mi pri pohľade na meno na platobnej karte popriala k meninám. Vyčarila mi taký úsmev na tvári, ktorý vydržal ešte zvyšok dňa.

Týmto končím svoj megadlhý príspevok, ak ste sa dostali až sem gratulujem :) Ja sa idem psychicky pripraviť na to, že ma čaká posledná skúška (ak nerátam štátnice, tak by to mala byť moja posledná skúška ever...) a písanie nenávidenej diplomovky. Wish me luck a pevné nervy.
Do skakavenia priatelia!

 (pozn. všetky fotky sú mojej výroby okrem posledného, ktorý mi našiel ujo Google)