Keď už mám chvíľu voľno....

A nastal čas na čo? Na dnešný príspevok :) Tešíte sa čo?
Čo som vám to chcela dnes len povedať. Jaj už viem. Celý víkend som sa usilovne učila a počítala a dnes sa mi za to dostalo odmeny. Skončila som skôr ako o ôsmej! Už o piatej som bola hotová s dnešným plánom. A som na seba hrdá. Aj keď mi posledné dva príklady nechceli vyjsť. A ja neviem kde som spravila chybu, lebo nikde nie sú výsledky. A preto sa tým teraz netrápim a užívam si, že mám voľný večer. Ak si dneska nájdem ešte chvíľku času a chuti pozriem sa na to ešte raz. No ak nie dnes tak od zajtra zase naplno celý deň a aj v utorok. A v stredu bude skúška potom posledné predvianočné nákupy a chvíľka leňošenia a doháňania iných restov a môžem sa vrhnúť na ďalší predmet. Pýtate sa, že čo tak skoro? No ďalšiu skúšku mám hneď tretieho januára a keďže sa cez Vianoce chcem venovať aj iným veciam (a hlavne ľuďom) ako učeniu, tak musím začať teraz. Lebo je toho veľa! A ja chcem/potrebujem byť skoro hotová so skúškami, aby som pohla s diplomovkou a vedúci ma konečne pochválil namiesto ustavičného brblania.
V Brne sa včera (včera? predvčerom?) objavil prvý sneh, ktorý som aj normálne videla. Ten, ktorý som videla len na jednom aute na križovatke asi pred troma týždňami proste nerátam. To mohol byť kľudne fake... Tak :D
Nedá mi to nespomenúť Vianoce, keď už sú o týždeň (už!!!). Máte už nakúpené všetky darčeky? Ja takmer. Chýba mi už len nejaká drobnosť pre drahého. A chcela by som niečo aj pre švagra zohnať, ale som z neho zúfalá. Vôbec neviem čo. Malo by to byť niečo malé vtipné nenáročné. Ach jaj... A ani neviem či mám dačo svokrovcom kupovať... Asi by som mala, ale tým už duplom neviem čo. Jaaaaj porazí ma. Vianoce by mali byť sviatkami pokoja. Podľa mňa patria medzi tie najstresujúcejšie. Minimálne to obdobie pred nimi. Keď neviete zohnať darčeky. A to ani nehovorím o tok, kedy ich ja tento rok budem baliť. V piatok popri pečení a upratovaní. Alebo v sobotu. Hmmm asi nie. Takže piatok it is. Len neviem kedy chcem stihnúť. Ach jaj. A čo vy už máte všetko?
Práve dnes pred pár minútami som zistila, že Kelly Clarkson pred mesiacom či kedy vydala nový album. A vyzerá veľmi dobre. Vypočula som si dve pesničky a sú super. Jediný album, ktorý mi od Kelly nesadol bol tretí v poradí - My December. Vybočila zo svojho štýlu a nejak mi nesadol. Okrem Never again a ešte Sober sa mi nepáčila asi žiadna. Tretí album už zas trafila. Ten sa mi páči celý. Na tento najnovším som zvedavá, pustím si ho hneď ako ma prejde momentálna mánia.  No ale už vás nebudme napísať a dávam sem obe pesničky, ktoré som si dnes vypočula + Never again :) Enjoy:

Kelly Clarkson - Never Again

Do you know that feeling...?

Poznáte ten pocit, že niekam zapadáte, patríte a je vám tam dobre?
Ja som ten pocit nemala odvždy. Bola som jednou z tých, ktoré nikam nezapadali. V škole som bola za šprtku a knihomoľku, takže tie "cool" decká ma nebrali medzi seba.
Na krúžkoch to bolo síce lepšie, ale ani tam som poriadne nezapadala. Neviem čím to bolo. Možno som si tam nikdy nenašla skupinu ľudí, s ktorou by som mala toho viac spoločného. A potom sa to zlomilo.

Prišiel KUF. Že neviete čo je KUF? neprekvapuje ma to, to vie len pár vyvolených. Tak či tak patriť do tohto klubu bola prvá vec, ktorá mi prišla správna. Konečne som niekam patrila. Našla som si skupinu báb, ktoré boli rovnako šialené ako ja. A bolo to fajn. Mohli sme kecať skoro o všeličom aj sme sa občas stretli. Týmto babám vďačím za veľa. Dostali ma z najhoršieho. To už som bola takmer v maturitnom ročníku. Aj keď už sa s nimi teraz už veľmi nestretávam a obmedzili sme sa skôr na komentáre na facebooku budú mať v mojom srdci vždy svoje miestečko :)
Potom prišiel matfyz... No jo, viem, že to znie desivo, no aj tam som patrila. Možno nie úplne, ale cítila som sa tam dobre. Našla som si tam svoju BFF, s ktorou síce nezdieľame tie isté chute, ale rozhodne sme si sadli :D Obe sme princezné milujúce Harryho Pottera... a ešte pár iných vecí, ale toto je najpodstatnejšie :D
Nemala by som zabudnúť na náš plurk babinec :) Baby však vy viete ktoré ;)
Práca v kine... Hmm neviem či môžem úplne povedať, že by som tam patrila, ale mala som to tam rada. Kedysi. A našla som si tam chlapa, takže som za to rozhodne vďačná :). Boli tam skvelí ľudia a pár ich tam ešte zostalo, no bohužiaľ sa to tam zmenilo skoro na nepoznanie. Je to škoda, lebo keď som tam začínala bolo to o niečom inom, ako je to teraz. Bola radosť sa tam vracať. No nie o tom som chcela...

Hlavným dôvodom, prečo som začala písať tento článok je najnovšia skupina ľudí, ktorá mi dáva pocit, že zase niekam patrím. Knihomoľsko-blogerská skupina. A na ňu nedám dopustiť. Tieto baby (lebo zatiaľ komunikujem len s tými, no už sa na česko-slovenskej scéne objavujú aj prví chalani) ma vedia neskutočne rozosmiať a zdvihnúť mi náladu. Koľko krát sa na statusoch, recenziách alebo našich konverzáciách rehocem. A to nehovorím o tej halde super kníh čo mi odporučili. Len keby som na to mala čas.
Tak či tak toto je jedno veľké ďakujem všetkým, ktorí mi dávajú pocit, že niekam patrím a že mi zdvihnú náladu keď to potrebujem a ani o tom poriadne nevedia. Neviem čo by som bez vás robila baby :)

pozn. obrázky sú zo stránky weheartit.com

I really wanted to study...

Dnes som ozaj nemala dobrý deň. Potrebovala som robiť na diplomovke a učiť sa. Veľa z toho nebolo :(
V diplomovke musím bohužiaľ upravovať a vylepšovať to, čo už mám napísané a to je horšia úloha ako napísať niečo nové. Ale snažila som sa. A aj som niečo upravila. Ale nie dosť na to, aby som so sebou bola spokojná.
Keď už som sa rozhodla, že sa idem teda učiť, lebo sa mi nič nedarilo vymyslieť, zobudila sa spolubývajúca a začala sa rozprávať s frajerom (ktorý mimochodom prišiel cez deň a normálne si ľahol k nej do postele a zaspal). To by sa ešte dalo zvládnuť, ale keď si začala pohmkávať nejakú pesničku, tak ma skoro trafil šľak. Lebo pri tom sa ozaj nedalo učiť. A najhoršie bolo, že to bolo vždy len chvíľku. Potom chvíľu nič a zasa. A ani som jej nemohla veľmi čo povedať, lebo kým spala, nebola som zrovna najtichšie (ale tak keď spí do druhej po obede :-/). A potom si pre istotu druhá spolubývajúca zobrala na balkón k fajčeniu notebook, na ktorom si pustila nahlas pesničku a spievala si pri tom.
Škoda, že na učenie potrebujem ticho, inak by som si pustila do sluchátiek vlastnú hudbu. Ale to by skončilo tak, že by som viac počúvala hudbu ako sa sústredila na učenie. Zajtra ak to bude niečo podobné tak sa na to vykašlem a pôjdem do študovne. Len škoda že tam ide net. Keby tam nešiel, tak by to bolo ideálne učiace miesto. Neťahalo by ma to stále na plurk, FB či blogy, len by som sa učila a notebook by som využívala len na elektronické materiály, ktoré už mám stiahnuté.... A nie vypnutie mi nepomôže, lebo keďže ho stále môžem zapnúť, tak je to to isté...
A zajtra sa ozaj musím učiť, lebo je toho veľa a času nie až tak veľa. A ešte aj do obchodu budem musieť zájsť... ach jaj, ešte, že variť nemusím, že mám ešte niečo z domu :)
A inak nová Milka s vanilkovým pudingom mi veľmi nechutí.
A na záver také pozorovanie: Všimli ste si, že Mikuláš zbožňuje mandarinky? Aspoň ten môj mi každý rok prinesie minimálne dve :D
Tak to nebude záver, lebo som si spomenula, že som sa nepochválila svojou mikulášskou nádielkou. Dostala som mrte(!!) sladkostí, ktoré neviem kedy pojem, keďže sa blížia Vianoce a to bude aj napečené... To mi vydrží aspoň do Valentína :D Súťaž o najlepší darček vyhral Spongebobovský adventný kalendár od Mikuláša (aka môjho drahého). Škoda, že som ho neodfotila, ale ak na to nezabudnem tak ho odfotím, keď prídem domov. Z ostatných sladkostí ešte vyniká čokoládový pomaranč od Mikuláša (aka Moňiky), ktorý som ešte síce neotvorila, ale keď sa budem učiť, tak ho určite veľmi rýchlo zjem :D som na neho zvedavá :D
No nič idem ja čítať, čakajú ma Mariotovi dediči a Shatter me, yay! :)

Pozn. obrázky sú zo stránky weheartit.com