Do you know that feeling...?

Poznáte ten pocit, že niekam zapadáte, patríte a je vám tam dobre?
Ja som ten pocit nemala odvždy. Bola som jednou z tých, ktoré nikam nezapadali. V škole som bola za šprtku a knihomoľku, takže tie "cool" decká ma nebrali medzi seba.
Na krúžkoch to bolo síce lepšie, ale ani tam som poriadne nezapadala. Neviem čím to bolo. Možno som si tam nikdy nenašla skupinu ľudí, s ktorou by som mala toho viac spoločného. A potom sa to zlomilo.

Prišiel KUF. Že neviete čo je KUF? neprekvapuje ma to, to vie len pár vyvolených. Tak či tak patriť do tohto klubu bola prvá vec, ktorá mi prišla správna. Konečne som niekam patrila. Našla som si skupinu báb, ktoré boli rovnako šialené ako ja. A bolo to fajn. Mohli sme kecať skoro o všeličom aj sme sa občas stretli. Týmto babám vďačím za veľa. Dostali ma z najhoršieho. To už som bola takmer v maturitnom ročníku. Aj keď už sa s nimi teraz už veľmi nestretávam a obmedzili sme sa skôr na komentáre na facebooku budú mať v mojom srdci vždy svoje miestečko :)
Potom prišiel matfyz... No jo, viem, že to znie desivo, no aj tam som patrila. Možno nie úplne, ale cítila som sa tam dobre. Našla som si tam svoju BFF, s ktorou síce nezdieľame tie isté chute, ale rozhodne sme si sadli :D Obe sme princezné milujúce Harryho Pottera... a ešte pár iných vecí, ale toto je najpodstatnejšie :D
Nemala by som zabudnúť na náš plurk babinec :) Baby však vy viete ktoré ;)
Práca v kine... Hmm neviem či môžem úplne povedať, že by som tam patrila, ale mala som to tam rada. Kedysi. A našla som si tam chlapa, takže som za to rozhodne vďačná :). Boli tam skvelí ľudia a pár ich tam ešte zostalo, no bohužiaľ sa to tam zmenilo skoro na nepoznanie. Je to škoda, lebo keď som tam začínala bolo to o niečom inom, ako je to teraz. Bola radosť sa tam vracať. No nie o tom som chcela...

Hlavným dôvodom, prečo som začala písať tento článok je najnovšia skupina ľudí, ktorá mi dáva pocit, že zase niekam patrím. Knihomoľsko-blogerská skupina. A na ňu nedám dopustiť. Tieto baby (lebo zatiaľ komunikujem len s tými, no už sa na česko-slovenskej scéne objavujú aj prví chalani) ma vedia neskutočne rozosmiať a zdvihnúť mi náladu. Koľko krát sa na statusoch, recenziách alebo našich konverzáciách rehocem. A to nehovorím o tej halde super kníh čo mi odporučili. Len keby som na to mala čas.
Tak či tak toto je jedno veľké ďakujem všetkým, ktorí mi dávajú pocit, že niekam patrím a že mi zdvihnú náladu keď to potrebujem a ani o tom poriadne nevedia. Neviem čo by som bez vás robila baby :)

pozn. obrázky sú zo stránky weheartit.com