Bleh...

UPOZORNENIE: TENTO ČLÁNOK BUDE HLAVNE SŤAŽOVACÍ SA TAKŽE ČÍTAŤ LEN NA VLASTNÉ NEBEZPEČENSTVO!

Neznášam štátnice, školu, diplomovku, obhajoby... zabudla som na niečo? Vlastne hej. Učenie a čakanie. Takto o týždeň budem panikáriť úplne najviac. A budem sa psychicky a fyzicky pripravovať na to že budem vstávať o pol piatej... pred štátnicami. Ja sa im tam fakt zložím. Hlavne ak budú dáke problémy či už s obhajobou alebo s ústnou skúškou. Nebudem váhať a rozplačem sa im tam. Budem unavená a vyšťavená psychicky aj fyzicky, takže to nebude také ťažké. Proste zahrám im na city, lebo to odmietam absolvovať ešte raz. Či už písanie diplomovky alebo učenie sa na štátnice. Jediné ďalšie učenie, ktoré prichádza do úvahy je na prípadné aktuárske skúšky. Alebo dajaké jazykové keď budem chodiť do jazykovky.

Ale chcela som sa sťažovať, tak nebudem zdržovať. Sprosté sylaby! Tak debilné sylaby na štátnice som ešte asi nevidela. Tak nechutne nejednoznačné a spolužiaci tiež prdlajs vedia, takže skúste sa učiť na predmety, ktoré ste pôvodne absolvovali na inej škole keď oni ich brali inak... keď ani za boha neviete čo presne sa máte učiť. Do paže, do paže, DO PAŽE!

No musím sa priznať, že z troch veľkých okruhov, by dva nemuseli byť až taký strašný problém a mala by som byť schopná to ukecať aspoň na to Ečko. Čo sa týka toho tretieho - základy matematiky, to je najväčšie zlo. Z troch podokruhov ukecám jeden. Druhý ak budú zhovievavý a tretí jedine v prípade že zavrú obe oči a zapchajú si uši. Alebo to povedia všetko za mňa. Nebudem vyberavá.
V zásade celkovo nebudem v otázkach vyberavá. Stačí mi aby som si vybrala otázku, ktorú budem vedieť. Nie som náročná že?

Týždeň, ešte týždeň. Musím to rozdýchať....

Do riti....

Týždeň... veľa? málo? z oboch by som povedala... za týždeň sa nestíham naučiť to čo by som mala teoreticky vedieť. No je to príliš veľa, keď sa na to človek pozrie z toho čakacieho hľadiska... Potrebujem časovrat. Alebo nie... Len by som už potrebovala aby bolo 12.6 k večeru...

Och a inak na pohovoroch som dosť nanič. Do druhého kola som sa dostala len pri jednom z piatich či koľkých. Aj to som sa do toho druhého kola (a potom aj do tretieho) dostala asi len z toho dôvodu že naberajú väčšie množstvo ľudí. Nevadí... Kým ma zoberú, tak to nebudem riešiť. Ak ma nezoberú, tak mám dobre shitnú karmu... alebo budem musieť dúfať, že je skryté niekde niečo lepšie... ale momentálne by som asi tipovala skôr tú karmu. Minimálne čo sa týka odborno-školsko-pracovnej oblasti môjho života.

Jediné čo ma zatiaľ drží pri zmysloch je môj chlap (♥), skvelé knihy (aj keď tie by najradšej vypĺňali čas, ktorý potrebujem stráviť učením sa) a večerné sessions s mojimi skype-babami (♥). A nesmiem zabudnúť na môjho "partner in crime" - Moňiku. Konzultantku, s ktorou sme schopné prevolať aj hodinu za jeden deň a venovať sa pri tom väčšinou škole alebo pohovorom :D. Nebyť týchto štyroch faktorov, už by som asi skončila v blázinci...

Neznášam čakanie na posudok od oponenta. Nervuje ma to. Pretože ak mi dá zlý posudok a doporučí Fx, tak tá obhajoba bude veľmi zlá. Aj keď mi doporučí Ečko tak to nebude bohviečo, ale pri dvoch doporučených Ečkach by som to na to konečné snáď mohla dokopať. Ale pre istotu už mám vyhliadnutú náhradnú diplomovku. Snáď mi ju nikto nevyfúkne ak ju budem potrebovať :D.

A nepáči sa mi toto počasie. Upršané, škaredé. Asi by sa mi fakt lepšie učilo, keby svietilo slnko. Volaniu slnka a prírody atď by som odolala, ale dodávala by mi to viac energie ako toto šero. A klopkanie dažďa k tomu - dokonalé uspávacie prostredie. Dúfam, že najneskôr v deň štátnic bude pekne. Pretože po prvé chcem ísť aspoň trochu za peknú a po druhé po štátniciach si chcem užívať aspoň tie dva týždne pseudoprázdnin... Pretože sa stále tvárim, že ma do tej mojej vysnívanej roboty zoberú. Aj keď by som sa nehnevala keby termín nástupu posunuli na august. Ale tak toto už je len taká čerešnička, bez ktorej sa zaobídem. Peniaze sa mi zídu, lebo predsa len prerábanie vyjde draho a drahý sa ma snaží presvedčiť, že nutne potrebuje novú telku, ale tak o tom zas niekedy inokedy. Tento článok sa chcel venovať hlavne škole, štátniciam a posratým sylabám či diplomovke.

Tým, ktorí sa dopracovali až sem gratulujem a obdivujem ich. A dúfam, že potom bude čas aj na iné, pekné blogy. Lebo by som sa tomu chcela povenovať trochu viac. Lebo som čítala skvelú knihu o blogerke, ktorá sa mi brutálne páčila, tak mi to vrátilo chuť k blogovaniu (ešte treba ten čas...). Ak by niekto chcel vedieť čo je to zač, volá sa Adorkable od Sarry Manning a je to fakt bohovské. Odporúčam ;)

Na úplný záver ešte dám pesničku, z ktorej mi už haraší, ale aj tak si ju stále púšťam dokolečka... Kuknite sa na ten klip, ten je zabitý :D Ale musíte vydržať až do konca!!!

P.S. Nepáči sa mi nové blogger-rozhranie... je nanič