Bleh...

UPOZORNENIE: TENTO ČLÁNOK BUDE HLAVNE SŤAŽOVACÍ SA TAKŽE ČÍTAŤ LEN NA VLASTNÉ NEBEZPEČENSTVO!

Neznášam štátnice, školu, diplomovku, obhajoby... zabudla som na niečo? Vlastne hej. Učenie a čakanie. Takto o týždeň budem panikáriť úplne najviac. A budem sa psychicky a fyzicky pripravovať na to že budem vstávať o pol piatej... pred štátnicami. Ja sa im tam fakt zložím. Hlavne ak budú dáke problémy či už s obhajobou alebo s ústnou skúškou. Nebudem váhať a rozplačem sa im tam. Budem unavená a vyšťavená psychicky aj fyzicky, takže to nebude také ťažké. Proste zahrám im na city, lebo to odmietam absolvovať ešte raz. Či už písanie diplomovky alebo učenie sa na štátnice. Jediné ďalšie učenie, ktoré prichádza do úvahy je na prípadné aktuárske skúšky. Alebo dajaké jazykové keď budem chodiť do jazykovky.

Ale chcela som sa sťažovať, tak nebudem zdržovať. Sprosté sylaby! Tak debilné sylaby na štátnice som ešte asi nevidela. Tak nechutne nejednoznačné a spolužiaci tiež prdlajs vedia, takže skúste sa učiť na predmety, ktoré ste pôvodne absolvovali na inej škole keď oni ich brali inak... keď ani za boha neviete čo presne sa máte učiť. Do paže, do paže, DO PAŽE!

No musím sa priznať, že z troch veľkých okruhov, by dva nemuseli byť až taký strašný problém a mala by som byť schopná to ukecať aspoň na to Ečko. Čo sa týka toho tretieho - základy matematiky, to je najväčšie zlo. Z troch podokruhov ukecám jeden. Druhý ak budú zhovievavý a tretí jedine v prípade že zavrú obe oči a zapchajú si uši. Alebo to povedia všetko za mňa. Nebudem vyberavá.
V zásade celkovo nebudem v otázkach vyberavá. Stačí mi aby som si vybrala otázku, ktorú budem vedieť. Nie som náročná že?

Týždeň, ešte týždeň. Musím to rozdýchať....

Do riti....

Týždeň... veľa? málo? z oboch by som povedala... za týždeň sa nestíham naučiť to čo by som mala teoreticky vedieť. No je to príliš veľa, keď sa na to človek pozrie z toho čakacieho hľadiska... Potrebujem časovrat. Alebo nie... Len by som už potrebovala aby bolo 12.6 k večeru...

Och a inak na pohovoroch som dosť nanič. Do druhého kola som sa dostala len pri jednom z piatich či koľkých. Aj to som sa do toho druhého kola (a potom aj do tretieho) dostala asi len z toho dôvodu že naberajú väčšie množstvo ľudí. Nevadí... Kým ma zoberú, tak to nebudem riešiť. Ak ma nezoberú, tak mám dobre shitnú karmu... alebo budem musieť dúfať, že je skryté niekde niečo lepšie... ale momentálne by som asi tipovala skôr tú karmu. Minimálne čo sa týka odborno-školsko-pracovnej oblasti môjho života.

Jediné čo ma zatiaľ drží pri zmysloch je môj chlap (♥), skvelé knihy (aj keď tie by najradšej vypĺňali čas, ktorý potrebujem stráviť učením sa) a večerné sessions s mojimi skype-babami (♥). A nesmiem zabudnúť na môjho "partner in crime" - Moňiku. Konzultantku, s ktorou sme schopné prevolať aj hodinu za jeden deň a venovať sa pri tom väčšinou škole alebo pohovorom :D. Nebyť týchto štyroch faktorov, už by som asi skončila v blázinci...

Neznášam čakanie na posudok od oponenta. Nervuje ma to. Pretože ak mi dá zlý posudok a doporučí Fx, tak tá obhajoba bude veľmi zlá. Aj keď mi doporučí Ečko tak to nebude bohviečo, ale pri dvoch doporučených Ečkach by som to na to konečné snáď mohla dokopať. Ale pre istotu už mám vyhliadnutú náhradnú diplomovku. Snáď mi ju nikto nevyfúkne ak ju budem potrebovať :D.

A nepáči sa mi toto počasie. Upršané, škaredé. Asi by sa mi fakt lepšie učilo, keby svietilo slnko. Volaniu slnka a prírody atď by som odolala, ale dodávala by mi to viac energie ako toto šero. A klopkanie dažďa k tomu - dokonalé uspávacie prostredie. Dúfam, že najneskôr v deň štátnic bude pekne. Pretože po prvé chcem ísť aspoň trochu za peknú a po druhé po štátniciach si chcem užívať aspoň tie dva týždne pseudoprázdnin... Pretože sa stále tvárim, že ma do tej mojej vysnívanej roboty zoberú. Aj keď by som sa nehnevala keby termín nástupu posunuli na august. Ale tak toto už je len taká čerešnička, bez ktorej sa zaobídem. Peniaze sa mi zídu, lebo predsa len prerábanie vyjde draho a drahý sa ma snaží presvedčiť, že nutne potrebuje novú telku, ale tak o tom zas niekedy inokedy. Tento článok sa chcel venovať hlavne škole, štátniciam a posratým sylabám či diplomovke.

Tým, ktorí sa dopracovali až sem gratulujem a obdivujem ich. A dúfam, že potom bude čas aj na iné, pekné blogy. Lebo by som sa tomu chcela povenovať trochu viac. Lebo som čítala skvelú knihu o blogerke, ktorá sa mi brutálne páčila, tak mi to vrátilo chuť k blogovaniu (ešte treba ten čas...). Ak by niekto chcel vedieť čo je to zač, volá sa Adorkable od Sarry Manning a je to fakt bohovské. Odporúčam ;)

Na úplný záver ešte dám pesničku, z ktorej mi už haraší, ale aj tak si ju stále púšťam dokolečka... Kuknite sa na ten klip, ten je zabitý :D Ale musíte vydržať až do konca!!!

P.S. Nepáči sa mi nové blogger-rozhranie... je nanič

Summary of last few days...

Mám za sebou pár zaujímavých dní. Okrem víkendu. To sa nič zaujímavé nestalo, lebo som bola chorá takže som nemohla nikam ísť.To naštve, hlavne keď som mala na sobotu spravený plán. No čo už. Aspoň som sa venovala kade čomu od čítania kníh až po začiatok realizácie môjho vlastného knižného blogu. Keď príde čas, ukážem vám ho, zatiaľ by ste mi mohli držať palce, aby mi všetko vyšlo tak ako chcem.

V utorok som cestovala do Brna a to len bola sranda. Najprv som sa doma zašívala tak dlho až som začala slušne nestíhať, no podarilo sa mi stihnúť autobus, ktorým som vlak mala tiež stihnúť. No realita bratislavskej MHD ma (prekvapujúco) zaskočila. Neviem, kde sa ten autobus zdržal no tesne pred stanicou sa pred nami stala nehoda, takže autobus zostal stáť a nemal ako ďalej. Yes. Tak som sa vybrala peši, s tým, že o dve minúty mi vlak odchádza. Super. No viete si predstaviť ako som sa potešila, keď som zistila, že vlak mešká 10 minút a ja mám teda ešte čas si aj lístok kúpiť aj na nástupište prísť. Kúpila som si študenstký lístok do Kútov s tým, že však spiatočný z Kútov do Brna mám. Ale..!!! Asi tak 5 minút pred príchodom sprievodcu ( a tak max 10 minút pred príchodom do Brna)  som si uvedomila že síce ja mám ten spiatočný lístok, ale na cestu tam už je cvaknutý. Modlila som sa, aby som mala šťastie a neprišiel sprievodca. Nemala som :(. No bol zlatý ( a ja som to dobre zahrala vzhľadom na to, že som z toho ešte stále bola mimo) a normálne mi predal lístok a mám pocit, že mi asi ani nedal prirážku (ale istá si tým nie som). Spolucestujúci ma ľutovali vzhľadom na to, že fakt asi o 5 minút sme zastavovali v Brne. Ale aj tak si nie som istá či tento deň môžem označiť za zlý. Lebo stihla som vlak a nemusela som čakať na stanici hodinu a na druhej ďalšiu na prestup. Mohla som dostať nejakú pokutu a mohol byť sprievodca vysoko nepríjemný no nebol. Toto by som ukázala ako príklad keď sa všetko zlé na dobré obráti. Jediný ozajstný mínus je to, že sme na utorňajšej prednáške dobrali takmer celé skriptá od prednášajúceho a na zvyšok semestra si budeme musieť normálne písať poznámky. A keby stepoznali prednášajúceho, vedeli by ste, že to je takmer nemožné pre normálneho človeka. Budem musieť dávať po prvé pozor a po druhé dúfať, že sa mi nakoniec podarí požičať si niekoho dobré poznámky. Inak som v keli.

No a nesmiem zabudnúť na diplomovku.(Áno ja viem, omieľam to tu dookola, ale tak čo už narobím v poslednom ročníku?). Som len na začiatku a už teraz mám problémy s tým čo tam mám vlastne napísať. Môj vedúci ma začína vytáčať, lebo mi povedal, že mám písať tak, aby sme na konzultáciách neopravovali preklepy a technické chyby a venovali sa obsahu. Akože WTF?? Si myslí, že to robím naschvál či čo? A čo sa týka, toho čo tam mám napísané, tak ani neviem nakoľko to je dobre a nakoľko to budem musieť prerobiť. No neviem ako to chcem prerobiť, ak to bude nutné, lebo kníh na moju tému je málo a nie všetky  sú zrozumiteľne a použiteľne napísané. A ani neviem všetko čo tam mám dokázať. Takže ak mi to aj schváli v tej podobe, tak si nie to nemusím obhájiť... Už by som to najradšej mala za sebou... 




Obrázky som našla na stránke http://weheartit.com

Škola, práca a jedna báseň na úvod

Začal sa školský rok. To znamená že o dva týždne sa začína škola aj mne. Neviem či sa mám tešiť alebo nie. Predsa len je to posledný ročník. To znamená že potom už škola nikdy viac, ale zároveň to znamená. že už budem chodiť len do roboty. Je to desivá predstava.
Jedna z výhod toho že sa vraciam do Brna je to, že už nebudem musieť pracovať v tom sprostom kine. Divím sa že nám tam ešte nezakázali dýchať. Lebo najnovšie zákazy sú, že pitie môžeme mať len vzadu, jedlo na pozícii vôbec len dole v skrinke alebo chladničke. To, že sa za 14 hodín práce dostanem na prestávku raz na pol hodiny, lebo ma nemá kto vystriedať nikoho nezaujíma. Takže mňa potom nezaujíma tento sprostý zákaz. Nech ma skúsia vyhodiť priamo na službe potom chcem vidieť, že kto na ten bar pôjde. Ďalej sa vraj po novom zamestnanci nesmú rozprávať s barmanom resp. asi so žiadnym iným zamestnancom. Ani keď nie sú v robote. Ani keď majú dačo kúpené a normálne to konzumujú. Zamestnanci tam proste nemajú čo hľadať. to už čo je za k***tizmus s prepáčením? A počula som už predtým, že vraj barman sa nemá rozprávať so zákazníkmi. Takže si to asi predstavujú tak, že ak sa zákazník mňa niečo opýta a normálne nadviaže konverzáciu tak mu slušne poviem "Prepáčte ja nemám dovolené sa s Vami ani kýmkoľvek rozprávať" alebo sa proste zdvihnem a odídem alebo čo???? Neviem či chcú docieliť, že nakoniec tam budú pracovať len oni čo tieto sprostosti vymýšľajú alebo čo, ale je mi to jedno. O týždeň končím a potom už nikdy viac (dúfam... lebo ak budem nútená tam ísť ešte náhodou pracovať tak to budem totálne na dne)
Mám v pláne sem dať aspoň dáky report z výletu v Budapešti, no bude mi chvíľku trvať než to nadobudne formu akú si predstavujem. Zatiaľ som sa rozhodla sem hodiť jednu z prvých básničiek. Väčšina mojej staršej tvorby je dosť depresívna. Prechádzala som takým zvláštnym obdobím takže sa toho nezľaknite. Mala som asi 15 či 16 takže to podľa toho aj tak vyzerá.

Ľudia - roboty

Očami po okolí blúdim
jediné čo vidím:

ľudia - roboty 

Nepočuť tlkot srdca
nedýchajú pľúca 

ľudia - roboty

Zažitý mechanizmus
v tvári pesimizmus 

ľudia - roboty

Zo všetkých sála chlad
každému prajú pád 

ľudia - roboty

Zvuk láskavého slova?
Takú chybu neurobia znova 

ľudia - roboty

Všetci ako z továrne
usmievať sa je márne 

ľudia - roboty

Tváre zmrzačené pokrokom
radšej nechcem byť pri tom

 ľudia - roboty