Škola, práca a jedna báseň na úvod

Začal sa školský rok. To znamená že o dva týždne sa začína škola aj mne. Neviem či sa mám tešiť alebo nie. Predsa len je to posledný ročník. To znamená že potom už škola nikdy viac, ale zároveň to znamená. že už budem chodiť len do roboty. Je to desivá predstava.
Jedna z výhod toho že sa vraciam do Brna je to, že už nebudem musieť pracovať v tom sprostom kine. Divím sa že nám tam ešte nezakázali dýchať. Lebo najnovšie zákazy sú, že pitie môžeme mať len vzadu, jedlo na pozícii vôbec len dole v skrinke alebo chladničke. To, že sa za 14 hodín práce dostanem na prestávku raz na pol hodiny, lebo ma nemá kto vystriedať nikoho nezaujíma. Takže mňa potom nezaujíma tento sprostý zákaz. Nech ma skúsia vyhodiť priamo na službe potom chcem vidieť, že kto na ten bar pôjde. Ďalej sa vraj po novom zamestnanci nesmú rozprávať s barmanom resp. asi so žiadnym iným zamestnancom. Ani keď nie sú v robote. Ani keď majú dačo kúpené a normálne to konzumujú. Zamestnanci tam proste nemajú čo hľadať. to už čo je za k***tizmus s prepáčením? A počula som už predtým, že vraj barman sa nemá rozprávať so zákazníkmi. Takže si to asi predstavujú tak, že ak sa zákazník mňa niečo opýta a normálne nadviaže konverzáciu tak mu slušne poviem "Prepáčte ja nemám dovolené sa s Vami ani kýmkoľvek rozprávať" alebo sa proste zdvihnem a odídem alebo čo???? Neviem či chcú docieliť, že nakoniec tam budú pracovať len oni čo tieto sprostosti vymýšľajú alebo čo, ale je mi to jedno. O týždeň končím a potom už nikdy viac (dúfam... lebo ak budem nútená tam ísť ešte náhodou pracovať tak to budem totálne na dne)
Mám v pláne sem dať aspoň dáky report z výletu v Budapešti, no bude mi chvíľku trvať než to nadobudne formu akú si predstavujem. Zatiaľ som sa rozhodla sem hodiť jednu z prvých básničiek. Väčšina mojej staršej tvorby je dosť depresívna. Prechádzala som takým zvláštnym obdobím takže sa toho nezľaknite. Mala som asi 15 či 16 takže to podľa toho aj tak vyzerá.

Ľudia - roboty

Očami po okolí blúdim
jediné čo vidím:

ľudia - roboty 

Nepočuť tlkot srdca
nedýchajú pľúca 

ľudia - roboty

Zažitý mechanizmus
v tvári pesimizmus 

ľudia - roboty

Zo všetkých sála chlad
každému prajú pád 

ľudia - roboty

Zvuk láskavého slova?
Takú chybu neurobia znova 

ľudia - roboty

Všetci ako z továrne
usmievať sa je márne 

ľudia - roboty

Tváre zmrzačené pokrokom
radšej nechcem byť pri tom

 ľudia - roboty