My obsession

V poslednej a nie zas až tak krátkej dobe u seba badám posadnutosť svadbou, svadobnými šatami, čímkoľvek čo so svadbou súvisí a tehotenstvom a deťmi. Neviem či to má byť tikanie mojich biologických hodín a či na ne nie je trochu priskoro. Predsa len nie som až taká stará. A okrem toho vydávať sa nebudem, kým ma drahý nepožiada o ruku a to nebude skôr ako spolu budeme aspoň istý čas bývať čo nebude skôr ako skončím školu. Takže asi tak o dva roky. A nebude veľmi vhodné ak otehotniem skôr ako sa vydávam. Je síce pravda, že v tejto dobe na tom už až tak nezáleží, ale aj tak.
Prečo keď som si tohto všetkého vedomá, tak ma to tak prenasleduje? Či možno práve preto? Je to ťažké. Ja sama chcem byť zodpovedná a spraviť všetko dobre a tak ako sa patrí, ale moje telo a moje podvedomie či čo to má na svedomí má iný názor. A ja už neviem čo s tým. Dá sa s tým vôbec niečo robiť? Zo všadiaľ na mňa útočia "nepriaznivé" faktory. Kamarátka sa vydala asi pred mesiacom. Bývalá spolužiačka pred skoro troma týždňami. Jedna známa je tehotná a asi o týždeň má termín. Drahého sesternica má už síce dvojročné dieťa ale ani to mi veľmi nepomáha, lebo tá malá je proste úžasná (väčšinou :D).
Drahý o tomto nič nevie. Nechcem mu to radšej povedať, lebo by ho to mohlo ešte vydesiť a utiekol by mi a potom by to trvalo ešte dlhšie. 
Chvíľami mám pocit, že sa z toho asi zbláznim. Ešte viac totiž nad všetkým musím premýšľať, odkedy som robila s jednou holkou celý deň a takmer celý sme ho prekecali, lebo sme nemali žiadnych zákazníkov. Ani neviem ako presne sme sa k tomu dostali, ale najprv len spomenula, že je to úžasné tešiť sa na bábo. Myslela som si, že som zle počula, lebo nevyzerala ani tehotná a no keby bola už maminou tak by nebrigádovala popri škole v kine. No potom o pár chvíľ neskôr z nej vypadlo, že keď sa rozprávali s frajerom o svadbe, tak mu povedala, že teraz by je ochotná sa vydávať jedine v prípade, že by bola tehotná. A tak, že vysadila tabletky a skúšali. Nedarilo sa a tak si povedali, že to nechajú tak a že najprv dokončí školu (čo by bolo asi rozumnejšie vzhľadom na to že je teraz v druhom ročníku na výške). A potom zistila, že je tehotná. Hovorila, že sa obaja strašne tešili a že hneď začali plánovať svadbu. Najprv sa nevedeli zhodnúť kde, potom že kedy a koho pozvať. No potom, v deň druhého ultrazvuku začala krvácať a skončila v nemocnici. Hovorila, že to bolo v apríli, no aj tak som nevedela, čo je povedať. Bolo mi to strašne ľúto. Našťastie je mladá a toto by nemalo až tak vadiť, kým nebudú pridlho čakať. No núti ma to zamyslieť sa. Kedy už je pre ženu naozaj neskoro? Nechcem prepásnuť tú chvíľu kedy by som ešte mohla mať deti. Viem, že mám na to ešte čas. Ale ako dlho? Čo ak sa vyskytnú problémy? Naši ich napríklad so mnou mali. Snažili sa dosť dlho, kým sa podarilo a to boli mladí. Preto nerozumiem ženám, ktoré chcú s tehotenstvom čakať. Čím dlhšie budú čakať, tým to bude ťažšie ale aj problémovejšie a možno aj nebezpečnejšie. A nielen pre ne, ale aj pre to dieťa.
Priveľa nad tým premýšľam, snažím sa prestať. Možno mi tento článok pomôže utriediť si myšlienky, vypísať sa z toho a aspoň na chvíľu si vyčistiť hlavu. Wish me luck