Veľké sťahovanie národov...

No dobre možno nie národov, ale ja mám rozhodne veľa vecí a preto bolo sťahovanie na intrák dosť zložité. Hlavne keď sa nikdy neviem rozhodnúť, čo si mám zobrať so sebou. Veď čo keď doma budem potrebovať to čo mám práve v Brne a naopak? Je to katastrofa. Preto si myslím, že je jednoduchšie sa úplne odsťahovať ako sa len sťahovať na intrák, lebo v tom prvom prípade si proste zoberiete všetko a je to vybavené. Také sťahovanie ma bude asi čakať najbližšie (ak nerátam sťahovanie sa späť z Brna, čo vlastne nerátam, lebo však to si len všetky veci donesiem zas domov). A z toho mám vlastne trochu paniku. Ako si vybrať správny byt? Máme s drahým rovno kúpiť alebo najprv prenajať? A ako veľký? A z čoho to zaplatíme? Ako sa zhodneme na zariaďovaní? Lebo keď sme boli naposledy v Ikei (Ikea? Kto má preboha vedieť jak a či sa to vôbec skloňuje? Do kelu aj so švédmi...) tak prvé o čom rozprával v ukážkových bytoch bolo že či majú dostatočne veľkú telkuako keby to bolo to najdôležitejšie a prvé čo budeme do bytu kupovať... Chlapi...Ale nie o tom som chcela.
Zbaliť som sa musela v priebehu asi 4 hodín v piatok, lebo sme večer šli na hokej. Myslím, že som to úspešne zvládla do dvoch kufrov, 2 ruksakov a pár tašiek a krabičiek. To nie je zlé na to, že to je na tri mesiace. A ani som si toho nezabudla veľa. Najdôležitejšia vec, ktorú som zabudla je nabíjačka na český telefón, čo nie je až taká strašná katastrofa, lebo som si proste prehodila SIMku do slovenského a slovenský je vypnutý. Tak to do piatka vydržím. Aj tak mi tam nemá kto volať a písať mi nikto nebude. Takže no problem. Ďalej som si zabudla malý tanierik, čo je dosť vtipné ale celkom pochopiteľné lebo zvyšný riad som mala zbalený v krabici odkedy som sa v lete vysťahovala z Brna a tretia vec (o ktorej zatiaľ viem) je lis na cesnak. To tiež nie je katastrofa, tak proste nebudem mať tento týždeň nič s cesnakom... Prežijem. Takže si myslím, že toto sťahovanie bol celkom úspech, vzhľadom na to, že sa nám aj s Moňikou podarilo napchať do nášho auta s tým, že ona mala obrovský kufor, ruksak a tašku s jedlom. Prežilo to aj naše auto a úspešne nás dopravilo do Brna.
Ubytovanie bolo rýchle a mne sa dokonca ešte podarilo aj uchmatnúť si spodnú posteľ :) Izba je  fajn. Vraj to nie je najväčšia štvorka, ale mne príde celkom veľká, len nemá normálny obdĺžnikový tvar, lebo je rohová. Ale zato máme balkón :). Vzhľadom na to, že som videla bratislavské átriáky bola som pripravená na najhoršie. Bola som príjemne prekvapená. Je pravda, že to nie je žiadny luxus, ale tak je to intrák, nie 5* hotel. Vybalovanie trvalo naozaj dlho, lebo som musela riešiť čo si kam vybalím ako si to vybalím a podobne. Najväčším problémom tu je, že nemáme na izbe umývadlo. Takže na každé umytie rúk a čokoľvek súvisiace s vodov si musíme ísť do umývárky alebo kuchynky. A tým pádom si musím brať mydlo so sebou. To je najhoršie, to prenášanie vecí či už do kúpeľne, na WC, do kuchynky. Ale tak snáď si zvyknem. Sprchy máme úplne v suteréne, 10 dámskych spŕch na celý intrák. Na to, že kapacita 313 dohromady to je možno trochu málo ale dá sa to zvládať. Také baby sa dosť sťažovali že fuj a ja neviem čo, takže evidentne prváčky :D
Kuchynka je fajn, je tam aj trúba, čo je rozhodne zlepšenie oproti minulému roku kde sme mali len dvojplatničku. Takže už môžem aj dačo piecť.
Čo sa týka spolubývajúcich, je to super. Tretiačka informatička z Prievidze úplne zlatá a ochotná a prváčka na filozofickej odbor Španielčina - Portugalčina, ktorá je sestrou nášho spolužiaka (teda skoro... tu ťažko povedať... proste s nami chodil na niektoré predmety minulý rok ) takže vlastne aj pasuje do našej partie. Inak je toto z veľkej väčšiny slovenský intrák, češtinu počuť naozaj len zriedka, čo je naozaj vtipné. Takže to tu prehlasujem za slovenskú dŕžavu :D
Dnes sme ešte s Moňikou zašli do Ikea (Ikei?) dokúpiť posledné maličkosti ako malý tanierik, ktorý som si zabudla (kúpila som z tej sady ako mám zvyšný riad :) ), lampičku, lebo tú sme nemali, vešiaky, lebo tých je vždy málo and other stuff.
Inak si myslím, že som sa celkom dobre zabývala. Dokonca som sa zúčastnila aj úvodnej uvítacej opekačky či skôr grilovačky vzhľadom na to, že bol k dispozícií len jeden malý gril a ak ste si neuchmatli grilovacie miesto tak ste mali smolu :D aj nás hneď začali baliť dáki chalani a snažili sa nás opiť, ale neuspeli. A všetci sú prekvapení, keď im povieme, že sme piatačky štatističky. Asi na to nevyzeráme :D.
Toľko k intrákovému životu a vzhľadom na to, že tento príspevok je dlhý až až, tak vám dnes nedám žiadnu moju básničku.
Majte sa krásne a píšte básne (a potom ich zverejnite v komentoch )