Tak dlho som sa odhodlávala k článku a nikdy som k tomu nedošla. Prečo? Pretože som lemra. Pretože potrebujem poriadny kopanec. Keby to bolo z nedostatku materiálu na článok tak nič nepoviem, ale materiálu bolo dosť, ale keď už som konečne bola pri počítači, blogovanie bolo to posledné na čo som mala chuť.
Ale teraz som sa poriadne mentálne prepleskla a píšem čo mi pod prsty príde, takže to tak aj bude vyzerať.
Dnes som sa prekonala a umyla som časť starých riadov. Viem, že tu už trčia takmer dva mesiace, ale... no pozrite sa na na začiatok článku a zistíte prečo. Proste tieto veci potrebujem robiť postupne a po svojom. Nie keď mi to niekto prikáže. A už vôbec nie chlap. Môj chlap. A tým jeho tónom. Fakt neznášam keď ma buzeruje. Vytáča ma to a už len z princípu sa tomu vyhýbam. A potom sa hádame. A to fakt neznášam.
Ale aby som na neho len stále nenadávala. Na Valentína bol úplne rozkošný a romantický. Dokonca viac než ja. Vlastne som došla k záveru, že ja som dosť sucker na romantiku. Viem ju oceniť, ale neviem ju veľmi vytvoriť. Chýba mi kreatívna duša.
Tak či tak som mu to chudáčikovi pokazila, lebo som došla z roboty skôr ako čakal tak na mňa nebol úplne pripravený. No očakávala ma kytička žltých ruží, dačo červené v kvetináči (no čo botanik zo mňa nebude) a sviečky rozmiestnené po obývačke čakajúce len na zapálenie. Proste rozkošné. Ja som mu dala pol kilovú krabičku srdiečkových haribo. Toľko k mojej romantike. A to ani chudák nevie čo mám pripravené na výročie o necelé dva týždne. Totálne neromantický darček, ale mohol by ho oceniť aj tak.
Večer sme šli do kina na Silver Linings Playbook (Terapia láskou) a bol to super film. Jennifer je úžasná herečka. Bolo to trochu crazy, ale skvele to zahrali obaja. Taká netradičná romantika.
Joj ale to som chcela. Viete aká obrovská obeta bola odo mňa, že som umyla ten riad? Taká, že moje nalakované nechty utrpeli little damage, takže som to musela plátať a vyzerá to všelijak, ale našťastie len zblízka. Aj tak mi to asi nevydrží dlhšie než do utorka tak je to jedno nie? To odlakujem a nalakujem zase inou farbou. Hlavne, že si ich konečne lakujem.
Ukončím tento oničom článok s tým, že dúfam, že sa mi podarí zase častejšie blogovať, ako som to pôvodne plánovala, ale tak who knows. Fakt som lemra....
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára