My first Oscar

Kde bolo, tam bolo v jednom malom ružinovskom byte raz dostal jeden šialenec skvelý nápad. Otočil sa k svojej milovanej: "Čo keby sme pozerali odovzdávanie Oscarov naživo?" A milovaná neuvážene prikývla.
Just for the record milovaná som ja... Čo zo šialenca robí môjho chlapa.... A tak sme sa včera večer vybrali skorej spať, rozumej asi o desiatej. To je na nás dosť skoro. Cca o jednej zvonil budík. Drahý vstal. Ja som odmietla. Chcela som spať. No drahý didn't take the hint a asi každých 10 minút prišiel či už vstávam. Aj keď som mu každý krát povedala, že spím! Keď som si uvedomila, že už som vlastne prebratá a nezaspím tak skoro, tak som teda nasratá vstala a vynadala som mu. No musím povedať, že nakoniec som to až tak neľutovala.
Prišla som akurát na začiatok celej šou, čiže som umne "prespala" príchody a producírovanie sa na červenom koberci. Yes! Šou moderoval Seth Macfarlane. Trochu drsnejší komik. No odviedol úžasnú prácu. Tak isto ako scénaristi. Trošku si porobili srandu z veľkých hviezd, ale nič naozaj urážlivé. Len také jemné poštuchnutia. Hneď na začiatok sa objavil kapitán Kirk zo Star Treku akože z budúcnosti s tým, že Seth bude najhorším moderátorom Oscarov ever. Aj mu ukázal prečo. Najprv to bola pesnička We saw your boobs:

Potom tam bolo ešte prehratie časti filmu Flight (v hl. úlohe Denzel Washington) pomocou ponožkových maňušiek. Tým, ktorí nevideli film to možno neprišlo také vtipné, no my sme ho našťastie videli ešte predvčerom. A tak sme sa schuti zasmiali. Seth si teda napravil reputáciu ešte v zárodku. Počas šou mal ešte pár trefných a vtipných poznámok, takže čo sa týka moderovania tak boli Oscary zvládnuté perfektne.
Ešte predtým než sme šli spať sme s drahým natipovali výhercov všetkých kategórii. V každej kategórii okrem make-upu sme mali dva tipy (pri make-up boli len traja nominovaní tak by to bolo trápne) s tým, že sme označili prvý a druhý tip. Prvý bol za dva body, druhý len za jeden. Plus hlavné kategórie (najlepší film, herec v hlavnej úlohe, herečka v hlavnej úlohe, herec vo vedľajšej a herečka vo vedľajšej) boli za dvojnásobok bodov. To len aby sme si to oživili. A môj drahý je príliš súťaživý. Musím sa priznať, že to bola sranda. Najväčšia to bola pri tých kategóriách o ktorých sme nemali ani poňatia, čiže dokumenty, strihy a podobne.
Trochu zamrzelo, že Hobit nezískal ani jedného plešivca z tých troch úbohých nominácii. A možno trochu prekvapivo tento rok ani jeden film nebol vyslovene dominantný. Najviac, štyri sošky, získal Life of Pi (Pí a jeho život), tesne v závese s tromi Argo (okrem iného za Najlepší film) a Bedári. Tam ma veľmi potešila výhra Anne Hathaway za vedľajšiu úlohu Fantine. Bola naozaj perfektná. A potom ešte po dve sošky získali Lincoln a Django Unchained. Obzvlášť ma potešila výhra Jennifer Lawrence v kategórii najlepšej herečky v hlavnej úlohe za rolu Tiffany v Silver Linings Playbook (Terapia láskou). Film som videla a je úžasný. Jennifer je v ňom perfektná a vôbec by som jej netipovala 22 rokov (Sakra, však ona je mladšia než ja). Chúďa to skôr nečakala a vďaka tomu šoku a zároveň obrovským, no nádherným, šatám na schodoch malinko zakopla. Zobrala to však s humorom, nestalo sa jej to prvý krát. Môžete si pozrieť aj video ako jej po-oscarový rozhovor preruší Jack Nicholson a ona je z toho pomaly viac v šoku ako zo samotnej sošky.

Ešte mi nedá nespomenúť výhru Adele a jej pesničky Skyfall, ktorá je možno trochu obohratá ak počúvate rádio no aj napriek tomu si myslím, že Oscara si zaslúžila. A takisto ma teší výhra Brave v celovečernom animáku aj Paperman-a v krátkometrážnom animáku. Toho si určite odporúčam pozrieť ak ste ho ešte nevideli:

Niekoľkokrát počas šou zaznela úvodná časť záverečnej piesne z Bedárov, ktorá sa mi na celý deň zasekla v hlave. No našťastie to nie je odporná odrhovačka, ale niečo úžasné. Ak ste videli film viete ak nie, aj kvôli tejto piesni sa to oplatí vidieť.

Čo je možno trošku škoda, tak to, že Bedári nevyhrali vo viacerých kategóriách, napríklad aj Hugh Jackman za Jean Valjeana, no aj to, že Russel Crowe za úlohu Javerta. Oba výkony bol amazing (for lack of proper slovak words).

Keďže celý ceremoniál končil o šiestej ráno a ja by som o siedmej aj tak vstávala, tak som ani nešla spať, ale využila som to a šla som do roboty na ôsmu. A potom som odišla o štvrtej.

Teraz je niečo po 20tej, čo znamená, že som hore už cca 18 hodín a som v pohode aj vďaka rannému čiernemu čaju a poobednej káve. Sama som prekvapená a možno aj nakoniec zvážim pozeranie budúcoročného odovzdávania. Nikdy nehovor nikdy... Len tak by the way, našu tipovačku som vyhrala. Za trest, že ma zobudil!

I just stopped by to say hello....

Tak dlho som sa odhodlávala k článku a nikdy som k tomu nedošla. Prečo? Pretože som lemra. Pretože potrebujem poriadny kopanec. Keby to bolo z nedostatku materiálu na článok tak nič nepoviem, ale materiálu bolo dosť, ale keď už som konečne bola pri počítači, blogovanie bolo to posledné na čo som mala chuť.
Ale teraz som sa poriadne mentálne prepleskla a píšem čo mi pod prsty príde, takže to tak aj bude vyzerať.
Dnes som sa prekonala a umyla som časť starých riadov. Viem, že tu už trčia takmer dva mesiace, ale... no pozrite sa na na začiatok článku a zistíte prečo. Proste tieto veci potrebujem robiť postupne a po svojom. Nie keď mi to niekto prikáže. A už vôbec nie chlap. Môj chlap. A tým jeho tónom. Fakt neznášam keď ma buzeruje. Vytáča ma to a už len z princípu sa tomu vyhýbam. A potom sa hádame. A to fakt neznášam.
Ale aby som na neho len stále nenadávala. Na Valentína bol úplne rozkošný a romantický. Dokonca viac než ja. Vlastne som došla k záveru, že ja som dosť sucker na romantiku. Viem ju oceniť, ale neviem ju veľmi vytvoriť. Chýba mi kreatívna duša.

Tak či tak som mu to chudáčikovi pokazila, lebo som došla z roboty skôr ako čakal tak na mňa nebol úplne pripravený. No očakávala ma kytička žltých ruží, dačo červené v kvetináči (no čo botanik zo mňa nebude) a sviečky rozmiestnené po obývačke čakajúce len na zapálenie. Proste rozkošné. Ja som mu dala pol kilovú krabičku srdiečkových haribo. Toľko k mojej romantike. A to ani chudák nevie čo mám pripravené na výročie o necelé dva týždne. Totálne neromantický darček, ale mohol by ho oceniť aj tak.
Večer sme šli do kina na Silver Linings Playbook (Terapia láskou) a bol to super film. Jennifer je úžasná herečka. Bolo to trochu crazy, ale skvele to zahrali obaja. Taká netradičná romantika.

Joj ale to som chcela. Viete aká obrovská obeta bola odo mňa, že som umyla ten riad? Taká, že moje nalakované nechty utrpeli little damage, takže som to musela plátať a vyzerá to všelijak, ale našťastie len zblízka. Aj tak mi to asi nevydrží dlhšie než do utorka tak je to jedno nie? To odlakujem a nalakujem zase inou farbou. Hlavne, že si ich konečne lakujem.

Ukončím tento oničom článok s tým, že dúfam, že sa mi podarí zase častejšie blogovať, ako som to pôvodne plánovala, ale tak who knows. Fakt som lemra....