5x pretože...

1... pretože toto je staré jak metuzalem

2... pretože toto je proste klasika

3... pretože Radioactive nie je jediná dobrá pesnička

4... pretože ich koncert chcem bezpodmienečne vidieť naživo

5... pretože je to brutálne chytľavé a sú to Briti!!!

Ako personalistky robia hanbu sebe aj celej firme

Stále o tom istom dokolečka. Si už pripadám jak dementná. Ale prešla som si tým pred rokom, prechádzam si tým znovu. Ale to asi každý kto nemá brutálne šťastie alebo skvelé kontakty.
No môžme si zopakovať celý proces. Na profesii si nájdem ponuku, ktorá je prinajlepšom šitá práve mne na mieru (alebo aspoň si to myslím). V horšom prípade je s privretím oka prijateľná. Pošlem si tam životopis. Tie slušné personalistky majú nastavenú automatickú odpoveď : "Ďakujeme, ak budete vyhovovať podmienkam ozveme sa." Keď sa neozvú, tak no naserie to, zamrzí to, ale aspoň viem na čom som. No takých nie je veľa. Väčšina sa proste neozve. Ani v prípade, že nevyhovujem. Človek si povie - neozvali sa, nechcú ma. No ale čo je toto za systém? Aká je to úcta k záujemcovi, že mu ani nedajú vedieť: "Nie, ďakujeme"? Potom to dopadne tak, že keď mám kontakt priamo na personalistku prípadne na iných ľudí tak zisťujem kde nastal problém. A nakoniec zistím, že sa neozvali preto, lebo nevyhovujem ani len pozícii, ktorá je vraj vhodná pre absolventa. Dôvod? Jednoduchý. Nemám dostatočný prax. Aj by som napísala what the hell, ale tak toto už je úplne normálne a nad tým sa nejdem rozčuľovať, lebo by to bolo na samostatný článok. (Ale aspoň by sa mohli naučiť vypĺňať tie inzeráty tak, aby som si nerobila zbytočné nádeje).
Ďalší trapas - skomolia meno. V emaily. Ta to už kde sme? Hlavne ak moja mailová adresa je meno.priezvisko. Čo je ťažké na odpísaní a skontrolovaní mena???? Mäkčene a dĺžne by sa dali ešte čisto teoreticky ospravedlniť, aj keď nie je také ťažké otvoriť životopis a pozrieť sa, no aj tak takmer všetky píšu bez diakritiky takže je to vlastne jedno.
Tretí fail - nedodržiavajú vlastné termíny. Ozvem sa do konca týždňa pre mňa znamená AKTUÁLNEHO týždňa. A 13.5 znamená 13.5 AKTUÁLNEHO roku! Okej môže sa stať, že nemajú informácie od nadriadených, ale čo je také ťažké zapísať si komu som sa kedy sľúbila ozvať a napísať aspoň: "Prepáčte, no momentálne nemám ešte potrebné informácie, no ozvem sa hneď ako ich budem mať." Well...
Nehovoriac o tom, keď už teda sa čistou náhodou dostanem aj na pohovor (!!!) a neunúvajú sa zavolať či napísať: "Nepostupujete do ďalšieho kola/Uprednostnili sme iného kandidáta/whatever".
Ak by som mala nejaké zásady a pri takomto zaobchádzaní by som sa rozhodla už neuchádzať sa o žiadne miesto v danej firme, tak by som veľmi skoro skončila len na úrade práce alebo niekde úplne mimo odboru keďže v tom mojom mám veľmi obmedzený výber. Čiže to potom dochádza do štádia - moja hrdosť alebo možnosť slušného zamestnania? U mňa zatiaľ vyhráva to druhé, no keď už sa tretí krát pripomínam jednej tetuši (jeden krát na mňa zabudla, druhý krát vraj nemala informácie a teraz už ani srnka netuší, ja hlasujem za bohapusté ignorovanie) tak si tak hovorím, že či to rovno nezabalím. Najvtipnejšie je, že práve tejto spoločnosti som ja životopis neposielala, volali oni mne prví. Takže už nikto nič negarantuje. A už vôbec nie v oblasti hľadania tej správnej pracovnej pozície...
I will just hope that I will be good enough for someone that will give me a job that I actually want to do....

My first Oscar

Kde bolo, tam bolo v jednom malom ružinovskom byte raz dostal jeden šialenec skvelý nápad. Otočil sa k svojej milovanej: "Čo keby sme pozerali odovzdávanie Oscarov naživo?" A milovaná neuvážene prikývla.
Just for the record milovaná som ja... Čo zo šialenca robí môjho chlapa.... A tak sme sa včera večer vybrali skorej spať, rozumej asi o desiatej. To je na nás dosť skoro. Cca o jednej zvonil budík. Drahý vstal. Ja som odmietla. Chcela som spať. No drahý didn't take the hint a asi každých 10 minút prišiel či už vstávam. Aj keď som mu každý krát povedala, že spím! Keď som si uvedomila, že už som vlastne prebratá a nezaspím tak skoro, tak som teda nasratá vstala a vynadala som mu. No musím povedať, že nakoniec som to až tak neľutovala.
Prišla som akurát na začiatok celej šou, čiže som umne "prespala" príchody a producírovanie sa na červenom koberci. Yes! Šou moderoval Seth Macfarlane. Trochu drsnejší komik. No odviedol úžasnú prácu. Tak isto ako scénaristi. Trošku si porobili srandu z veľkých hviezd, ale nič naozaj urážlivé. Len také jemné poštuchnutia. Hneď na začiatok sa objavil kapitán Kirk zo Star Treku akože z budúcnosti s tým, že Seth bude najhorším moderátorom Oscarov ever. Aj mu ukázal prečo. Najprv to bola pesnička We saw your boobs:

Potom tam bolo ešte prehratie časti filmu Flight (v hl. úlohe Denzel Washington) pomocou ponožkových maňušiek. Tým, ktorí nevideli film to možno neprišlo také vtipné, no my sme ho našťastie videli ešte predvčerom. A tak sme sa schuti zasmiali. Seth si teda napravil reputáciu ešte v zárodku. Počas šou mal ešte pár trefných a vtipných poznámok, takže čo sa týka moderovania tak boli Oscary zvládnuté perfektne.
Ešte predtým než sme šli spať sme s drahým natipovali výhercov všetkých kategórii. V každej kategórii okrem make-upu sme mali dva tipy (pri make-up boli len traja nominovaní tak by to bolo trápne) s tým, že sme označili prvý a druhý tip. Prvý bol za dva body, druhý len za jeden. Plus hlavné kategórie (najlepší film, herec v hlavnej úlohe, herečka v hlavnej úlohe, herec vo vedľajšej a herečka vo vedľajšej) boli za dvojnásobok bodov. To len aby sme si to oživili. A môj drahý je príliš súťaživý. Musím sa priznať, že to bola sranda. Najväčšia to bola pri tých kategóriách o ktorých sme nemali ani poňatia, čiže dokumenty, strihy a podobne.
Trochu zamrzelo, že Hobit nezískal ani jedného plešivca z tých troch úbohých nominácii. A možno trochu prekvapivo tento rok ani jeden film nebol vyslovene dominantný. Najviac, štyri sošky, získal Life of Pi (Pí a jeho život), tesne v závese s tromi Argo (okrem iného za Najlepší film) a Bedári. Tam ma veľmi potešila výhra Anne Hathaway za vedľajšiu úlohu Fantine. Bola naozaj perfektná. A potom ešte po dve sošky získali Lincoln a Django Unchained. Obzvlášť ma potešila výhra Jennifer Lawrence v kategórii najlepšej herečky v hlavnej úlohe za rolu Tiffany v Silver Linings Playbook (Terapia láskou). Film som videla a je úžasný. Jennifer je v ňom perfektná a vôbec by som jej netipovala 22 rokov (Sakra, však ona je mladšia než ja). Chúďa to skôr nečakala a vďaka tomu šoku a zároveň obrovským, no nádherným, šatám na schodoch malinko zakopla. Zobrala to však s humorom, nestalo sa jej to prvý krát. Môžete si pozrieť aj video ako jej po-oscarový rozhovor preruší Jack Nicholson a ona je z toho pomaly viac v šoku ako zo samotnej sošky.

Ešte mi nedá nespomenúť výhru Adele a jej pesničky Skyfall, ktorá je možno trochu obohratá ak počúvate rádio no aj napriek tomu si myslím, že Oscara si zaslúžila. A takisto ma teší výhra Brave v celovečernom animáku aj Paperman-a v krátkometrážnom animáku. Toho si určite odporúčam pozrieť ak ste ho ešte nevideli:

Niekoľkokrát počas šou zaznela úvodná časť záverečnej piesne z Bedárov, ktorá sa mi na celý deň zasekla v hlave. No našťastie to nie je odporná odrhovačka, ale niečo úžasné. Ak ste videli film viete ak nie, aj kvôli tejto piesni sa to oplatí vidieť.

Čo je možno trošku škoda, tak to, že Bedári nevyhrali vo viacerých kategóriách, napríklad aj Hugh Jackman za Jean Valjeana, no aj to, že Russel Crowe za úlohu Javerta. Oba výkony bol amazing (for lack of proper slovak words).

Keďže celý ceremoniál končil o šiestej ráno a ja by som o siedmej aj tak vstávala, tak som ani nešla spať, ale využila som to a šla som do roboty na ôsmu. A potom som odišla o štvrtej.

Teraz je niečo po 20tej, čo znamená, že som hore už cca 18 hodín a som v pohode aj vďaka rannému čiernemu čaju a poobednej káve. Sama som prekvapená a možno aj nakoniec zvážim pozeranie budúcoročného odovzdávania. Nikdy nehovor nikdy... Len tak by the way, našu tipovačku som vyhrala. Za trest, že ma zobudil!

I just stopped by to say hello....

Tak dlho som sa odhodlávala k článku a nikdy som k tomu nedošla. Prečo? Pretože som lemra. Pretože potrebujem poriadny kopanec. Keby to bolo z nedostatku materiálu na článok tak nič nepoviem, ale materiálu bolo dosť, ale keď už som konečne bola pri počítači, blogovanie bolo to posledné na čo som mala chuť.
Ale teraz som sa poriadne mentálne prepleskla a píšem čo mi pod prsty príde, takže to tak aj bude vyzerať.
Dnes som sa prekonala a umyla som časť starých riadov. Viem, že tu už trčia takmer dva mesiace, ale... no pozrite sa na na začiatok článku a zistíte prečo. Proste tieto veci potrebujem robiť postupne a po svojom. Nie keď mi to niekto prikáže. A už vôbec nie chlap. Môj chlap. A tým jeho tónom. Fakt neznášam keď ma buzeruje. Vytáča ma to a už len z princípu sa tomu vyhýbam. A potom sa hádame. A to fakt neznášam.
Ale aby som na neho len stále nenadávala. Na Valentína bol úplne rozkošný a romantický. Dokonca viac než ja. Vlastne som došla k záveru, že ja som dosť sucker na romantiku. Viem ju oceniť, ale neviem ju veľmi vytvoriť. Chýba mi kreatívna duša.

Tak či tak som mu to chudáčikovi pokazila, lebo som došla z roboty skôr ako čakal tak na mňa nebol úplne pripravený. No očakávala ma kytička žltých ruží, dačo červené v kvetináči (no čo botanik zo mňa nebude) a sviečky rozmiestnené po obývačke čakajúce len na zapálenie. Proste rozkošné. Ja som mu dala pol kilovú krabičku srdiečkových haribo. Toľko k mojej romantike. A to ani chudák nevie čo mám pripravené na výročie o necelé dva týždne. Totálne neromantický darček, ale mohol by ho oceniť aj tak.
Večer sme šli do kina na Silver Linings Playbook (Terapia láskou) a bol to super film. Jennifer je úžasná herečka. Bolo to trochu crazy, ale skvele to zahrali obaja. Taká netradičná romantika.

Joj ale to som chcela. Viete aká obrovská obeta bola odo mňa, že som umyla ten riad? Taká, že moje nalakované nechty utrpeli little damage, takže som to musela plátať a vyzerá to všelijak, ale našťastie len zblízka. Aj tak mi to asi nevydrží dlhšie než do utorka tak je to jedno nie? To odlakujem a nalakujem zase inou farbou. Hlavne, že si ich konečne lakujem.

Ukončím tento oničom článok s tým, že dúfam, že sa mi podarí zase častejšie blogovať, ako som to pôvodne plánovala, ale tak who knows. Fakt som lemra....

Som nemožná a lenivá svinka

... lebo sviňa je škaredé a nie som na tom tak zle. Teda som, ale nebudem to predsa priznávať, čo by som to potom bola za sviňu?
Dnes som chcela poumývať nejaký starý riad čo mi tu ešte stále kvasí a chcela som si nalakovať nechty. A spravila som čo? Holý trt! Alebo chrt? Len čumím na staré gilmorky.
A som fakt šibnutá. Mám trilión nových kníh, ktoré by som chcela prečítať. Ďalší trilión, ktoré by som si chcela prečítať znova, ale ja robím čo? Presne tak. Čumím na staré gilmorky. Však prečo nie.
Mám nehoráznu chuť na sladké. Zožrala by som všetko sladké v okruhu kilometra kebyže ma na uzde nedrží aspoň trocha zdravého rozumu a neznesiteľná predstava ako mi bude strašne zle.
Okrem toho mám tik, ktorý ma chce prinútiť aby som sa niektorých ľudí spýtala

Y U SO STUPID??

Ale vážne? Jak môžu byť niektorí ľudia tak tupí to niekedy nepochopím. Myslím, že to dokonale vystihuje obrázok, ktorý opäť koluje po FB: 

A ešte aj obrázok, ktorý za celý deň vidieť na tom sprostom FB aspoň päťkrát a keď ho potom potrebujem tak zrazu nikde nie je. Môžem to ja osrať.

A tak. Dnes to bude kratšie, lebo ako som už povedala som lenivá sviňa. Ehm svinka. A idem robiť chlapovi toasty. Aby som cítila aspoň akú takú satisfakciu.