CLICK HERE FOR FREE BLOGGER TEMPLATES, LINK BUTTONS AND MORE! »

nedeľa 30. decembra 2012

Výnimočne čisto slovenský medzisviatkový

Rozhodla som sa, že by to chcelo ďalší update z môjho života...
Vianoce sme všetci prežili, ani sme sa tak veľmi nepohádali, len som skoro prefackala môjho mladšieho brata. Darčekov bolo tak akurát, všetky potešili. Či ich sem dám sa ešte rozhoduje, lebo som sa stihla už aj presťahovať a úprimne ani neviem kam som to všetko dala.. Tak možno neskôr, ak vôbec.
Sťahovanie. Je to strašná zloba. Mám asi milión vecí, ešte asi polovica je stále v taškách lebo som zatiaľ nevyriešila kam ich dám. A ďalší trilión zostal ešte u našich. Ale to už sú skôr drobnosti a hlúposti, ktoré som už nevedela zbaliť, nevošli by sa do auta a absolútne som netušila kam by som ich dala.
Momentálne sme aj spolu s drahým v upratovacom a vybaľovacom móde. A modlím sa, aby sme už skončili, lebo sa asi pozabíjame. Môj drahý totižto chce povyhadzovať všetko, čo sa mu nepáči bez ohľadu na to, či sa to mne páči alebo nie. Plus ma strašne buzeruje... Ja potrebujem na upratovanie svoj kľud. Chcem upratovať vtedy keď JA chcem, ČO chcem a AKO chcem. Neznášam keď mi niekto kuká cez rameno, komentuje a robí poznámky...
Dnes si on šiel po ďalšiu sadu vecí a prišli s ním obaja rodičia a prehliadka od svokry. Trošku som zaťala zuby, nepozorovane prevrátila očami a prežila som to. Nechápem jej potrebu všetko premaľovať... Ešte aj na šporák (od nich) cíti potrebu naplieskať farbu. Podľa mňa je to sprostosť. A ďalej chcela natrieť trubky v kúpeľni. Myslím že patria k radiátorom či k čomu. Dokonca zahlásila, že ona mi ich príde namaľovať, keď ja som povedala, že uvidím kedy na to budem mať čas. No určite. Už len to potrebujem, aby potom mala poznámky... A možno som na ňu tvrdá, ale netúžim po tom, aby mi sem zasahovala do toho ako si to zariaďujem.
Som zvedavá kedy konečne príde deň, že už nebudeme musieť upratovať... myslím po prerábaní a sťahovaní. Pretože keď taký deň nastane môžeme prejsť ku kolaudáciám! Na tie sa teším!
Zajtra je Silvester. Pravdepodobne ho strávime úplne trápne - kino a potom sa uvidí podľa počasia a nálady. No nepotrebujem pártyovať. Chcem si konečne oddýchnuť. Lrn si sadnúť a chvíľu nemyslieť na upratovanie.
V utorok by som chcela dať novoročný post, dúfam, že to stihnem.

Užite si Silvestra a oslavujte tak, aby ste do Nového roka nevstúpili s opicou! ;)

nedeľa 23. decembra 2012

Merry Grinch Christmas

Je niečo po piatej. Mám pocit ako keby bolo aspoň 8. Zajtra je Štedrý deň. Vôbec nemám taký pocit. Žiadna vianočná nálada, len stres a nervy a hádky. Treba piecť a upratovať. Nikomu sa po prvé nechce a po druhé sa to nestíha. Skvelý recept na navodenie atmosféry, vrelo odporúčam.

Dnes som chcela robiť rafaelo a šuhajdy. Aj som sa na to vychystala a pripravila som si všetko na rafaelo. Začala som. Po tom čo som pridala do zmesi asi polovicu sušeného mlieka, našla som tam červíka. Vyhodila som to. Rozhodla som sa, že ak budem robiť rafaelo tak až po Vianociach, lebo ma to prešlo. A keďže som nevedela či máme dosť orechov na šuhajdy prešlo som k urpatovaniu. Čiastočnému, lebo sa mi nechce (ako som už spomínala) a hlavne nemám kam tie veci dať. A do kufrov ich dávať nebudem, lebo kufor nedám na stôl alebo pod stôl a bude mi to zavadzať viac ako keď tie veci zostanú tam kde sú. Ešte musím presvedčiť našich, že to tak je a nech to neriešia... Good luck to me.

Ale aby som nevyznela úplne zle, tak som dnes okrem čiastočného upratania aj zlepila linecké a spravila osie hniezda. Či úliky. Či ako sa to volá. Teda prvý krok, teraz musia len stuhnúť a zajtra sa budú plniť. A zajtra ma čaká najviac roboty - budem stavať a ozdobovať stromček. Pravdepodobne úplne sama, ako posledné dva či tri roky.

Neviem ako ľudia naokolo, no ja sa už posledných neviem koľko rokov na Vianoce skoro vôbec neteším. Reklamy a výzdoba pomaly od leta. Stres z toho čo komu kúpiť a kedy to stihnúť. Žiadna vyhliadka oddychu. Predtým všetko vyššie zmienené potom ma väčšinou čakalo učenie. Prípadne robota. Teraz ma čaká robota a zase upratovanie. Oh yeah! Už aby bolo po tom, aby sa ľudia tešili z darčekov, aby som sa ja mohla potešiť s tých mojich and move on...

Ja sa proste cítim jak taký Grinch.





Ale nenechajte si pokaziť Štedrý deň mnou. Užite si to aj za mňa. Šťastné a veselé! A veľa darčekov, ktoré vás potešia ;)


P.S dostala som eňo ňuňo darčeky od Moňiky ... ak sa dokopem k nafoteniu všetkých darčekov tak to potom po-share-ujem

piatok 21. decembra 2012

Unbelievable!

Dačo neslýchané! Ja mám chuť písať ďalší blog! To však ešte nie je tá neslýchaná časť, to sa mi stáva často... To čo je neslýchané je, že... wait for it... ja som sa k tomu aj reálne dokopala! Chápete? Lebo ja nie...

Dnes som bola nakupovať vianočné darčeky... Na poslednú chvíľu of course, však načo by som bola bez stresu. It keeps me goin'. Drahému som kúpila papuče a ponožky (úplne štýlové) a chcela som ešte rukavice buď také na dotykový telefón alebo bez prstov ´, ale že sa dajú z nich spraviť palčáky. Jedny som aj vybrala ale chcela som najprv kuknúť inde... A on mi večer povie že si už jedny kúpil. Tak sa na to asi vykašlem a nič viac nedostane... Okrem knihy, o ktorej vie. Chjo... ešte to musím premyslieť, lebo tie rukavice sa mi páčili.
Čo sa mi ale najviac páči, tak som kúpila skoro synovcovi 5x body s krátkym rukávom na ktoré som patrične hrdá, lebo je brutálne rozkošné. Dve sú len biele s hviezdičkou, taká normálka. Ale zvyšné tri! To už je niečo iné. Sú biele, ale s nápismi Little man, Little hero a Little dude... No povedzte nie je to úžasné??? Je to bohovské! Dúfam, že sa im to bude páčiť, ale myslím že hej :D

Už mi chýba len brat a drahého sesternica. Ale pre obidvoch mám tipy, len si to musím nechať cez noc uležať v hlave a zajtra to ísť kúpiť. A budem mať pokoj. Do najbližších narodenín. Alebo menín. Whatever.

Momentálne mám brutálnu Gilmore girls mániu. Nepozerám nič iné. Ani TBBT, ani HIMYM, Kosti, 2BG, a ani som nezačala sťahovať Gossip girl či pokračovať v Doctorovi Who. Obávam sa že kým nedopozerám Gilmorky však ostatné je on hold. A mám prílišný crush na Jessa. I can't help it but he is really cute and sweet and has an attitude - cute bad boy. Perfect combo. I love him...And I am perfectly okay. Don't need any help. I am fine the way I am.

Celý tento článok vznikol vlastne kvôli tomu, že som cítila potrebu niekomu zdeliť že mám crush na Jessa. Začínam premýšľať, že by som mohla trochu viac blogovať, lebo v poslednje dobe mávam an to fakt chuť... Uvidím... Chcelo by to novoročný blog, a už mám pár potencionálnych predsavzatí, tak držte palce :)

utorok 18. decembra 2012

Six months stuff... and other things

Hmmm... There are some things that I would like to share with you. But I'm not sure if I should...
Okej šibe mi a je veľmi vysoko pravdepodobné, že budem skákať zo slovenčiny do angličtiny, lebo presne taký mišung mám v hlave. Chvíľu slovenčina, chvíľu angličtina ako príde. Ak by niekoho náhodou zaujímalo čím to je, tak slovenčina je snáď obvious (materinský jazyk and stuff). Čo sa týka angličtiny - komunikujem v nej viac menej na dennej báze plus čítam knihy po anglicky. Veľa kníh. A ešte počúvam hudbu po anglicky. A už mi z toho šibe.

Je to pol roka čo som naposledy napísala príspevok. Plus mínus nejaký ten deň. Hanbím sa za to, ale väčšinou som nemala čas. A keď som ho mala, tak som nemala chuť písať. Alebo inšpiráciu. Keď mám tie dve a aj čas tak rozhodne nie je zapnutý počítač, lebo pravdepodobne je to tesne pred tým než zaspím. Neznášam, keď ma najlepšie veci napadajú pred spánkom, lebo si ich nezapíšem, inak by som sa prebrala a nezaspala by som. To však znamená, že to do rána zabudnem. A to je strašné, lebo by ste ani nesnívali, aké úžasné a famózne veci ma napadajú.

So what happened in past six months? I've got a job! A real job. And I've got a salary and I have to wake up every morning and go to work. The last thing is the worst. I hate mornings. Early mornings especially. But I do love the work stuff. Okay not the work itself, but the place and the people! I have amazing colleagues. (probably misspelled but I am in no condition to check it so I'm sorry). I work for nearly four months so that means my trial period (is it called like that?) is over! Oh yeah! I am good.
Fakt som si tam zvykla. A dobré prevažuje zlé. O veľa. Jasné že to nie je úplne bez chyby. To by to bolo divné. Ale je to fajn. Len mám v poslednej dobe pocit, že som si zvykla až moc. A neviem či nie som príliš drzá. Zatiaľ sa nikto neohradil, ale občas, keď je po všetkom, tak sa zamyslím a desím sa čo som natárala a ako som to podala. Dúfam, že to nebudem ľutovať.

Čo ešte... aha! Začali sme prerábať! A vlastne nateraz sme už aj doprerábali! A začali sme (skôr začala som) upratovať. I love it (I hope you hear the irony). Aj keď... aby som neklamala. Keď som tam sama a nikto mi do toho nekecá, môžem si ísť vlastným tempom a hlavne vlastným štýlom tak to nie je také zlé. Dokáže to prečistiť hlavu. A mala som zo seba dobrý pocit. Keby toho nezostávalo ešte tak veľa.

Super správa je, že máme väčšinu nábytku aj vecí ktoré potrebujeme. Len jedlo ešte nie. To má čas keď sa skutočne budeme sťahovať, inak by sa to pokazilo. Budem len dúfať, že nám na neho zostanú peniaze. Dokonca je plán, že by sme tam zajtra pozerali hokej a potom tam prespali. Ale možno pôjde drahý von s nejakými kamošmi, lebo sú tu len na pár dní a môžu len zajtra.... yes... I love it. Ale ja by som sa tam kľudne vyspala aj sama. A dúfam, že sa mi podarí robiť vo štvrtok z domu a môžem popri tom upratovať. Potom by sme sa mohli reálne medzi sviatkami presťahovať a do Nového roka vykročiť z vlastného bytu. Ako riadna velkáčka...

... shit pripadám si strašne staro. Okej ja viem, že mám len 23. Ale mám po škole. Som Mgr. Mám byt, do ktorého sa idem sťahovať s frajerom. Slovo svadba nám nie je úplne vzdialené (ale samotné zásnuby ešte hej, nemusíme sa až tak ponáhľať... okej trochu hrám formu, ale aj tak na to ešte nemáme peniaze). A kopec ďalších vecí, ktoré s tým súvisia. Napríklad keby nejakou náhodou prišli deti, tak už to nie je katastrofa, lebo máme kde bývať atď... Som naozaj a skutočne dospelá a v podstate aj samostatná. Je to scary. Really scary. I am not sure that I want to grow up that fast. What if I want to go back to high school? And maybe try a diffrent road, how it'll turn out? Where can I buy ticket? I am scared....

And lately I am really really cranky. Sometimes I want to slap almost everyone around me. An I want to yell. And hide. And not talk to anybody. Just watch TV series on my laptop and read books. A lot of books. And don't meet people. Sometimes I don't want to interact with tham at any level. At all. Because I am afraid that I will tell something inappropriate and someone's gonna get mad. And I'll be sorry. Eventually. Probably a lot. And I don't want to be. And I don' want to hurt anybodys feelings. So I am quiet. I do not talk much. And suffer in silence. Write imaginary blogs or letters or just yell in my head. Or have a conversation with my self or imaginary people that I am angry with. I am going to be crazy one day. Maybe even soon. And maybe I am already crazy.

I am mad right now. At my boyfriend. A colleague of mine. And other people. But I can't really tell them, because it isn't probably their fault. It's just me in a funky crazy stupid mood that I can't get out of. I hope that when I'll rest a litlle and get a little bit of distance of everything and everyone I'll get over it and be myself again.


Okej tu by bolo asi vhodné skončiť. Už aj tak je to nevhodne dlhý článok. Full of crap. Aj by som sa ospravedlnila za ten zmätok, ale už sa mi nechce, a vlastne sa mi to tak celkom páči. Je to divné. presne ako ja. Ak sú tam chyby, tak za tie sa ospravedlňujem. V písanej forme to vidieť viac ako v hovorenom slove a musím sa priznať že ak tam nejaké chyby sú, tak ich nevidím. I should be ashamed of myself I know. Ale tak nie som rodený angličan, so what the hell?

P.S. nakoniec - The Script rocks! and rulez! Opäť sú mojou závislosťou